Cestovanie po Iráne

Keď pristanete v Iráne, prvá vec, čo vás ovalí je, že tam nefunguje Facebook ani Messenger. Ak teda chcete dať niekomu vedieť, že naozaj nezomierate, touto cestou to nepôjde. Dnes si však ukážeme, že to ide. Len to je trošičku, fakt len trošičku komplikované. V Iráne je pomerne slušné pokrytie 4G internetom a v hoteloch a reštauráciách sú wifiny. Úplná kráľovná medzi wifinami bola v autobuse z Isfahánu do Teheránu. Dáta v mobile však potrebujete. A pokiaľ nie ste Rytmus, ktorému nevadí 900- eurová faktúrka za dáta v zahraničí, budete musieť investovať do miestnej SIM karty. Bude vás to stáť asi 5 eur aj s kreditom. Tu nie je iná cesta, len poprosiť nejakého lokála, nech ju ide s vami kúpiť. Možno to zvládnete aj sami, ak náhodou natrafíte na predavača, ktorý vie po anglicky. Turistická karta platí 30 dní a potom sa deaktivuje. Keď si ju predĺžite, zaplatíte daň 18 percent a zaberie to kopu času. Odporúčam kúpiť si jednu kartu a dať ju do telefónu, z ktorého si urobíte chodiac

Požičané od TAP Persia Keď človek vidí takéto fotky, povie si, že toto proste musí vidieť. Noc na púšti, kde je najbližšie mesto na hony vzdialené a po svetelnom smogu ani chýru, som jednoducho chcela zažiť. Ako vedúca zájazdu som rozhodla, že pôjdeme do mestečka Varzaneh a jeho priľahlej púšte. Ako už asi viete, počasie nám neprialo a tak z romantiky pod hviezdami nebolo nič. Počasie bolo tak nejako stále proti nám. Shiraz zatienil kúdol prachu, Yazd detto. Cestou do Varzanehu sme zažili drámu s prichádzajúcim krupobitím a zážitok s veľmi milým ujkom, ktorý nás pred nimi zachránil . Asi o desať minút začnú padať krúpy veľkosti hrachu. Totálne super. Z Yazdu sme odišli autobusom, ktorý šiel do Isfahánu. Pred týmto mestom je odbočka na Varzaneh a tam nás aj milý autobusár nechal. Po peripetiách s transportom sme dorazili do domu sprievodcu menom Roohollah Khalili. Uvarili sme si kávičku (popradskú z domu, bejby) a prichystali sme sa na stanovačku v púšti. Na dome sme sa

Môj bežný outfit: Dlhá košeľa, šatka a legíny Keď som kupovala letenky do Iránu, trvala som na tom, že berieme iba osemkilovú príručnú batožinu. S kufrom plným plaviek a kraťaskov je to pohoda, no pri balení sa do Iránu myslite na to, že všetko vaše oblečenie bude mať dlhé nohavice a rukávy. Irán je islamská republika, čo znamená, že je tam zakázaný alkohol, drogy a odhaľovanie sa. To posledné platí najmä pre ženy. Poďme si ale najskôr prebrať tú jednoduchšiu časť, pánsky dresscode. Chlapi teoreticky môžu chodiť v kraťasoch a tielku, no takýto outfit vám prejde možno niekde v púšti, alebo keď si pôjdete zabehať či zahrať futbal. Na ulici sa na vás budú dívať ako na totálneho idiota. Mladí zajkovia si dovolia úlet v podobe krátkych rukávov, no väčšina chlapov nosí nohavice, košeľu a prípadne aj sako. Keď som minule hovorila , že Peržania sú zdvorilí gentlemani, platí to aj pre ich oblečenie. V niečom škaredom by Iránec nevyšiel na ulicu. Aj ženy si potrpia na krásu. Najmä vo

Do Yazdu sme prišli pokrčení po šesťhodinovej jazde autobusom zo Shirazu. Bolo to pohodlné, ale šesť hodín je šesť hodín, takže sme šli rovnou čiarou na hotel do našej luxusnej dvojposchodovej izby. Hotel v centre bol vážne pekný a za tie peniaze rozhodne stál (70 eur s raňajkami). Cez Facebook som sa spojila so sprievodcom Amirom . Amir je úplná topka a ak niekedy budete v Yazde, určite sa mu ozvite. Aj šéf si ho veľmi chváli. Musím súhlasiť, je fakt super. Naložil nás pred hotelom do auta a odviezol kúsok hlbšie do centra. Tam nám ukázal známu Alexandrovu väznicu. Tú vraj postavil Alexander Veľký, aj keď vek stavby s ním vôbec nelícuje. Dnes slúži ako kultúrne centrum. Hneď vedľa bola cisterna s pitnou vodou. V Yazde je vybudovaná sieť kanálov a studničiek, ktorá privádzala vodu z hôr. Priamo pod domom mal teda každý svoj súkromný potôčik, kde tiekla pitná voda. Keďže tiekla pod zemou, neznečistila sa a bola vždy príjemne studená. Dodnes sa tento systém využíva

Výhľad z našej hotelovej izby v Yazde Keď sa pokúsite booknuť si hotel v Iráne z domu, hneď skraja vás znechutia tie ceny. Tieto hotely vedia, že turisti si potrebujú zohnať kontakt na víza a účtujú si za to solídnu prirážku. Ja vám ukážem, že to ide aj inak a oveľa, oveľa lacnejšie, dokonca zadarmo! Stačí len nebyť posratý týždeň dopredu a nechať to tak trochu na náhodu. Dobrodružstvo sa môže začať. Keď sme prišli do Iránu my, mali sme dohodnuté ubytovanie iba na prvé štyri noci u Alíka doma . Za cenu 30 eur za oboch/noc. Kde sa budeme potĺkať najbližších 10 dní, ani srnky netušili a my už vôbec nie. V našej ďalšej zastávke, v Yazde, nám hotel rezervoval sám Alík. Objednal krásnu izbu v štýlovom hoteli v centre. Izba bola dvojposchodová, takže keď Martinko dostal večer teplotku, zdekovala som sa do druhej miestnosti. Z balkóna bol super výhľad do nádvoria. Noc stála 75 eur s výbornými raňajkami. Žiadna lacnotka, ale zase luxus to bol. A ako som už spomínala, Alík asi vybral

Milionárka :) My s Martinom nie sme žiadni milionári, ale v Iráne sme si to na chvíľku vyskúšali. Iránsky rial je slabá mena, ktorá navyše trpí veľkými výkyvmi inflácie a deflácie. My sme zamenili v kurze 1:60 000, ale pre ľahšie počítanie sme to brali tak, že 1 euro je 50 000. Teda modrá miliónová bankovka bola ako naša dvacka. Počítalo sa to ľahko. Väčšinou sme fungovali tak, že sme si vzali z domu miliónovku a to bol náš budget na deň. Je to super pocit, keď minieš státisíce a na konci dňa zistíš, že to nebolo ani 10 eur. Jeden z dôvodov je aj ten, že v Iráne je fakt lacno. A tým myslím žakt že lacno. Peniaze sme si zamieňali u miestnych, v zmenárni ani raz. Veľa peňazí potrebovať nebudete a radšej si zameňte menej. Ďalšie eurá zameníte kedykoľvek a kdekoľvek- u sprievodcu alebo aj v hoteli. Českým kolegom odporúčam, aby si radšej vzali eurá ako doláre. Najskôr však tá najzapeklitejšia časť: V Iráne fungujú dve meny. V podstate je to jedna, ale zároveň sú dve. Napríklad p

Teherán z výšky 280m Hneď pri východe z letiska v Teheráne sme urobili pre mňa dodnes nepochopiteľnú, turistickú začiatočnícku chybu. Vzali sme ponuku prvého taxikára. Povedal, že nás zvezie za 15 eur- čo je úplne v pohode cena, aspoň podľa toho, čo som čítala. Fixná cena za taxík z tohto letiska kamkoľvek je asi 750 000 IRR (15 eur). Sú ale aj lacnejšie varianty a o tých si dnes povieme nech tam netrapošíte ako my. V cieli na letisku Mehrabad z taxikára vyšlo, že cena 15 eur je za jedného, nie za nás oboch aj s Martinom. Super, dovolenku sme začali kardinálnym odrbom. Vysvetľujem si to tým, že boli 4 ráno, boli sme pokrčení z dvoch ciest lietadlom a dlhého 5- hodinového prestupu v Istanbule. Prirátajte si k tomu fakt, že v sedačkách aerolinky Pegasus vaša riť spozná stredovek a že aj človek s výškou 160cm (ja) sedí s kolenami za ušami. Pred sebou sme mali ešte čakanie na vnútroštátne lietadlo o 9:30 a let do Shirazu. Proste vypnutý mozog. Ako na taxíky Taxíky sú inak výb

V Iráne sa to len hemží peknými samčekmi. Najnovší virálny hit v podobe obrázkov miestnej futbalovej reprezentácie len potvrdzuje moje slová. Už chápem, ako sa cítia slovenskí muži. Načo sa otáčať za peknou babou, keď oproti ide ďalšia? Ja som si tam šla krky vykrútiť, až kým som zistila, že to netreba. Slovenky však občas majú z mužov z blízkeho východu trochu strach. U nás o nich koluje množstvo mýtov. Treba však povedať, že aj Iránci majú o európskych ženách občas čudné predstavy. Keď si to však vyjasníte s chlapom osobne, zistíte, že sú úplne normálni.  Zoznamovanie Niekoľkokrát som spomenula, že perzská pohostinnosť nepozná hraníc a úplní cudzinci sú schopní ponúknuť vám svoju posteľ a jedlo. Je to súčasť ich kultúry. Viac si o tom môžete prečítať tu (v angličtine) . Sprvu je to super-trápne, keďže ľudia vám chcú dať všetko zadarmo, ale ono to naozaj zadarmo nie je, oni sú len takí zdvorilí. Pre Slovenku ako ja je to veľmi čudný pocit, keďže naši chlapi sú ob

Len pripomeniem, že sme našu dvojtýždňovú tour de Iran začali v Shiraze, kam sme prileteli vnútroštátnou linkou z hlavného mesta. Odtiaľ sme sa postupne autobusmi presunuli do miest Yazd, Varzaneh, Isfahan a napokon naspäť do Tehránu. Je tu taká možnosť, že si prenajmete auto. Túto možnosť zvoľte v prípade, že vám neprekáža šoférovať brutálne štreky. Napríklad presun zo Shirazu zabral autobusom vyše šesť hodín. Tu si asi pomyslíte, že autobusy si to aj tak šinú 90tkou na tempomate aby náhodou nevyskočila spotreba, takže sú pomalé.  Deti moje zlaté, tu ste v Iráne, kde plná nádrž nafty stojí menej ako u nás jeden liter. Autobusy tu letia 130 po diaľnici a obiehajú sa v tej rýchlosti tak tesne, že si zrkadlami takmer dávajú high five. Celkovo je to zážitok, však poďte sa pozrieť sami. Ešte si dovolím spomenúť, že lístky sa kupujú priamo na autobusovej stanici, alebo pekne poprosíte vášho miestneho sprievodcu aby vám ich bookol. Zaplatí ich cez internet a vašim eurám sa len

Citadela v Shiraze Keď sme robili plán na tento výlet, rozhodli sme sa hneď v prvý deň odletieť z Teheránu do Shirazu a začať putovanie práve tam. Ukázalo sa to ako super nápad. Až na to, že sme cestovali 24 hodín. My už sme starší ľudia, máme radi pohodlie. Lietadlo Mahan Air na vnútroštátnej linke však bol obrovský Airbus 300-600 a musím uznať, že to bol môj najlepší let ever . Ešte nám aj raňajky dali. Sprievodca Ali Reza (alebo ako som ho začala volať- Alík) nás vyzdvihol na letisku, odviezol domov a rovno uložil spať. Neprotestovali sme. Boli sme varovaní, že budeme spať po iránsky, t.j. na zemi. Okej, skúsenosť to bola, už nechceme. Po štyroch dňoch nás to totiž začalo pekne srať, aby som bola úprimná. Kým bol Alík v práci, pozreli sme si centrum mesta. Kúpili sme si faloodeh, čo je niečo ako zmrzlina typická práve pre Shiraz. Sú to vlastne rezančeky zo zemiakového škrobu, ktoré sa podávajú mrazené so zmrzlinou. Nemá to žiadnu chuť, takže si to priamo na stole polej