Cestovanie po Iráne

Čo je veľa, to je veľa. Aj jedna krava do polievky aj štrnásť dní dovolenky. Na Teherán sme si vyčlenili záver zájazdu. Aj preto, aby sme sa nestresovali s príchodom na letisko. Taxík z mesta je jednoduchšia alternatíva, ako sa trepať niekde uprostred noci z veľkej diaľky. Leteli sme o tretej ráno, podotýkam. Cestou z Isfahánu sme sa chceli (ja som chcela) sa zastaviť v Kashane. Martin však už mal toho všetkého plné zuby a ja vlastne tiež. Bol totiž Ramadán. Cez deň človek nemôže na verejnosti jesť, piť ani fajčiť. Nebavilo nás skrývať sa s cigaretami po kríkoch a za múrikmi ako nejaké decká za školou. Preto veľa našich dní vyzeralo tak, že sme boli celý deň na hoteli a von vyšli až k večeru.  Ale, samozrejme, stihli sme čo-to obehať. Povinnou zastávkou bol miestny obrovský bazaar, kde sme kúpili šafrán, korenie a ja aj elasťáky. Tie svoje som musela vyhodiť, lebo som si na nich urobila dieru. Stáli dve eurá. Pri dnešnom kurze to bude jedno euro. A hej, nabudúce idem

Bývalá ambasáda USA, Teherán 2018 „No ty máš teda riadnu odvahu, že ideš do Iránu!“ Keby som za každú túto vetu smerovanú na mňa dostala euro, mám na ďalšiu letenku. Pochvalné reakcie a povzbudzovanie počujem takmer výhradne od ľudí, ktorí už v Iráne boli. Tí, ktorí tam neboli alebo o Iráne nič nevedia, sa buď smejú ako hysterky alebo prevrátia očami ako puberťáci. Za celé dva týždne som sa nebezpečne cítila iba raz, a to keď na nás urobili kobercový nálet krúpy . Je však pravda, že Irán má totálne nahovno imidž. To však pramení iba z nevedomosti. Áno, panuje tam tvrdý režim, ale nás ako turistov to naozaj nemusí zaujímať. Inde to majú horšie. Napríklad: Na Maledivách je každú chvíľu vyhlásený výnimočný stav, lebo sa miestna radikálne moslimská vláda bojí prevratu. Riziko terorizmu je tu extrémne vysoké. Napriek tomu sú Maledivy cestovateľským snom každého, kto o týchto ostrovoch vie. Dubaj je moslimský až beda a nikto tam nenadáva na "inú kultúru". Egypt det

Môžeš si o Iráne prečítať čo len chceš, aj tak z neho budeš hotový a hotová. Aj ja som si čítala a aj tak som bola vyvalená ako tatranské smreky v roku 2004. Vedela som, že je tam Perzepolis, krásna príroda a mnoho pamiatok. Ale psychicky som sa pripravovala na kultúrny šok. Ten som dostala, ale až doma. Najmä z toho, že počas tých 14 dní bol ku mne každý zdvorilý a milý, aj keď som bola cudzinka zo zvráteného západu. Potom prídeš domov a rovno medzi oči ti pristane správa, že v meste zabili cudzinca len preto, že bránil Slovenky. Ak by som to mala zhrnúť, tak Irán je iný . Nie horší, nie lepší, je to ako iný vesmír. Ja som sa v ňom cítila veľmi príjemne. Tieto veci odrovnali mňa: 1. Vyzerá to tam úplne inak, ako si myslíš Ako si predstavuješ Irán? Dva vlnité plechy opreté o seba, jedna koza, hluk, špina a samý terorista. Jasné, teraz si povieš, že tento obraz nám o Iráne tlačia médiá. Čo sa mňa týka, ja som nikdy nezaznamenala žiadne správy o tom, že by sa tam bojovalo,

Isfahán bol svojho času hlavným mestom Perzie a je to na ňom vidieť. To mesto má neskutočnú atmosféru. Žiadne uponáhľané, preľudnené a špinavé blízkovýchodné mesto. V Isfaháne akoby bol večný víkend. Z chodníkov by sa dalo jesť, také boli umyté. Bolo nám tam tak dobre, že sme sa rozhodli ostať o deň viac. Na naše šťastie a smolu zároveň boli práve 18. mája všetky múzeá zadarmo, kvôli dňu perzského dedičstva. Daňou za to boli davy turistov všade, kam sme sa pohli. Napriek tomu však množstvo turistov nedosahovalo ani úroveň Bratislavy. Naqsh-e Jahan, druhé najväčšie námestie na svete V Isfaháne majú veľa palácov a záhrad. Toto je jeden z nich, Chehel Sotoon. Záhrady sú ideálne na vyvalenie sa na trávnik, piknik a oddych. Ako sme mohli pri prechádzach záhradami vidieť, prišlo na to veľa ľudí. Aj my sme sa párkrát vykotili po vzore miestnych. N ámestie  Naqsh-e Jahan je druhé najväčšie na svete. Na jednom konci je miestny Bazaar, oproti je verejná mešita. Na dlhšej strane