FOTO: Teherán a jeho atmosféra

Čo je veľa, to je veľa. Aj jedna krava do polievky aj štrnásť dní dovolenky.

Na Teherán sme si vyčlenili záver zájazdu. Aj preto, aby sme sa nestresovali s príchodom na letisko. Taxík z mesta je jednoduchšia alternatíva, ako sa trepať niekde uprostred noci z veľkej diaľky. Leteli sme o tretej ráno, podotýkam.

Cestou z Isfahánu sme sa chceli (ja som chcela) sa zastaviť v Kashane. Martin však už mal toho všetkého plné zuby a ja vlastne tiež. Bol totiž Ramadán. Cez deň človek nemôže na verejnosti jesť, piť ani fajčiť. Nebavilo nás skrývať sa s cigaretami po kríkoch a za múrikmi ako nejaké decká za školou. Preto veľa našich dní vyzeralo tak, že sme boli celý deň na hoteli a von vyšli až k večeru. 

Ale, samozrejme, stihli sme čo-to obehať. Povinnou zastávkou bol miestny obrovský bazaar, kde sme kúpili šafrán, korenie a ja aj elasťáky. Tie svoje som musela vyhodiť, lebo som si na nich urobila dieru. Stáli dve eurá. Pri dnešnom kurze to bude jedno euro. A hej, nabudúce idem s poloprázdnym a zacheckovaným kufrom :)

Na ďalší deň som chcela ísť na Milad Tower, najvyššiu vežu v Teheráne, z ktorej je fasa výhľad. Martin nemá rád výšky, ale ochotne so mnou išiel. Vraj keď videl, ako som ja prekonala svoje vlastné limity na piesočnej Duni, povedal si, že si dá trošku výzvu aj on.

Vdíš, ani to nebolelo. "No dobre, ale poďme už dole".

Na Miladku som zavolala SNAPP, ktorý nás vyviezol na kopec. Tam sme zistili, že veža je otvorená až od šiestej večer. Boli tri hodiny poobede a pršalo. Božstvo počasia nestálo na našej strane ani dnes. Hore na Milade lialo ako z krhly a bola tam fakt zima. Tak sme len urobili pár fotečiek a šli sme dole. Aha, a vstupenka stála tri eurá. Ak by sme chceli ísť na samý vrchol, bolo by to vyše 10.

Výhľad z Milad Tower

280 metrov má len prvé poschodie, deti moje. 

Najväčšou atrakciou Tehránu je Golestánsky palác. Ten zažíval obdobie svojej najväčšej slávy v 19. a 20. storočí, keď v ňom sídlil vládca (šach). Pri vstupe si dajte pozor na to, aby ste si kúpili správne lístky. Do každého paláca sa kupujú lístky zvlášť. My sme si vybrali basic tour po hlavných miestnostiach. Úplne stačilo. Dodnes to mám v nohách.

Šach svojho času dostával veľa darčekov. Tento je z vtedajšieho Československa.

To, čo pôsobí ako kovová stena, sú v skutočnosti zrkadielka. Celé steny, celé miestnosti sú vyložené zrkadlovými mozaikami. Až z toho zrak prechádza. A vytvára to dosť priestoru na selfíčka.

Na konci výletu sme boli dosť vyšťavení. Stretli sme skupinku Čechov, ktorým sme odovzdali múdrosť a skúsenosti. Objednali sme si SNAPP, ktorý aj tak nevyšiel podľa našich predstáv, lebo sme degeši a nastúpili sme do zlého auta. Tak sorry.

Aby toho nebolo málo, večer pred odletom ma pochytila matka všetkých sračiek. Poslala som preto taxík, aby mi šiel kúpiť lieky. Boli super. Naše čierne uhlie nezaberalo, len si dalo jazdu toboganom a vybehlo von. Raz darmo, keď je príčina sračky v cudzine, najlepšie zaberajú miestne lieky :)