FOTO: Shiraz, Perzepolis a ružové jazero
 |
| Citadela v Shiraze |
Keď sme robili plán na tento výlet, rozhodli sme sa hneď v prvý deň odletieť z Teheránu do Shirazu a začať putovanie práve tam. Ukázalo sa to ako super nápad. Až na to, že sme cestovali 24 hodín. My už sme starší ľudia, máme radi pohodlie. Lietadlo Mahan Air na vnútroštátnej linke však bol obrovský Airbus 300-600 a musím uznať, že to bol môj najlepší let ever. Ešte nám aj raňajky dali.
Sprievodca Ali Reza (alebo ako som ho začala volať- Alík) nás vyzdvihol na letisku, odviezol domov a rovno uložil spať. Neprotestovali sme. Boli sme varovaní, že budeme spať po iránsky, t.j. na zemi. Okej, skúsenosť to bola, už nechceme. Po štyroch dňoch nás to totiž začalo pekne srať, aby som bola úprimná.
Kým bol Alík v práci, pozreli sme si centrum mesta. Kúpili sme si faloodeh, čo je niečo ako zmrzlina typická práve pre Shiraz. Sú to vlastne rezančeky zo zemiakového škrobu, ktoré sa podávajú mrazené so zmrzlinou. Nemá to žiadnu chuť, takže si to priamo na stole polejete citrónovou šťavou, ružovou vodou, alebo sirupom z granátových jabĺk.
Dodnes som nepochopila, ako to niekomu mohlo napadnúť, vyrobiť niečo takéto. Nebolo to zlé, ale unesení sme neboli.
V centre sme pozreli Vakil bazaar, Vakil Mosque, Vakil Bath a Citadelu. Nechám teraz hovoriť fotky. Mestom sme sa motali sami a keď nad tým teraz rozmýšľam, so sprievodcom by to bolo lepšie. Ale to sme vtedy ešte nevedeli a nepoznali sa s Hadim (tým, čo nám neskôr zachránil rite).
 |
| vnútro citadely |
 |
| Vakil Mosque, Shiraz |
 |
| Nádvorie Vakil Mosque, Shiraz |
 |
| Vakil Mosque, Shiraz |
 |
| Vakil Mosque, Shiraz |
 
Vakil Bazaar, Shiraz
Nasir Al-mulk, alebo ružová mešita je jedno z najkrajších miest v Shiraze a možno v celom Iráne. Prišli sme tam o siedmej ráno, pretože práve v tom čase svieti na sklenené vitráže slnko, ktoré vytvára krásnu hru farebných svetielok.
My sme prišli práve v čase, keď sa nad mestom vznášal oblak jemného prachu po búrke z Iraku, takže sme videli makový trt. Na fotenie vonku je takéto mäkké svetlo fantázia, ale v tejto chvíli ma to vytáčalo. Ten piesok ešte z času na čas vykašlem aj teraz.
 |
| Pink Mosque, Shiraz |
 |
Pink Mosque, Shiraz |
V meste je aj Shah-e-Cheragh Shrine. Je to chrám, kde sa nielen modlí, ale je to aj hrobka. Za normálnych okolností tam my ako kresťania nemáme čo hľadať. Ale Alík to vybavil a ešte nás aj volali na čajík. Asi na verbovačku. No, ďakujeme pekne, musíme ísť, hladní sme.
Na návštevu tohto miesta som si musela obliecť čádor. Vyzerala som neodolateľne, uznajte. Nestačilo, že som bola zakrytá od hlavy po päty, ešte na mňa natiahli tento kvietkovaný poťah a musela som sa vyzuť. Vnútri to ale stálo za to. Steny sú vykladané zrkadlovou mozaikou, čo je skutočne veľm pôsobivé.
Perzepolis by si možno zaslúžil samostatný článok, ale pár fotiek vám ukážem aj tu. Áno, je to to mesto, o ktorom sme sa učili na dejepise, že ho Alexander Veľký vypálil. Toto z neho ostalo až dodnes. Samo osebe je to fascinujúce, no v múzeu idú ešte ďalej a ponúknu vám VR okuliare, v ktorých vidíte vizualizáciu Perzepolisu tak, ako vyzeral v časoch svojej najväčšej slávy.
Keď sa na tie fotky teraz dívam, až sa mi veriť nechce, že som tam bola. Odporúčala by som to každému.
Ešte doma som narazila na informáciu, že blízko Shirazu je ružové jazero (V skutočnosti je ich tam niekoľko). Alík nám ponúkol, že nás tam vezme. Smola bola, že jazero bolo v tom čase takmer komplet suché. To nám však dalo možnosť prejsť sa po jeho dne.
Ružová voda bola len v jednej z bočných nádrží. Aj tak to vyzeralo spektakulárne. Jazero je slané a nežije v ňom nič, iba jedna baktéria, ktorá farbí vodu naružovo. Vraj sa tam dá aj kúpať, ale čojaviem? Nechcela som to skúšať.
 |
| Na pamiatku sme si priniesli zopár kryštálov soli z jazera. |
Tu nižšie je Fars Museum, ktoré malo takú neodolateľnú záhradu, že sme sa povyzúvali a sediac na lavičke čakali na Alíka, kým sa vráti z práce a vezme nás k jazeru. Keď sme však chceli odísť, zistili sme, že brána je zamknutá. Aj nám bolo čudné, že nikde nikoho, ale strážcovia chodili okolo nás akoby sa nechumelilo. Normálne nás tam zavreli. Nakoniec sme sa ale dostali šťastne von.
Ďalľou zastávkou bol Yazd, ale ešte predtým vám dám samostatný článok o cestovaní autobusom, na čo sa osobne veľmi teším.
Komentáre
Zverejnenie komentára