Cestovanie po Iráne

Peržania sú národ hrdý a slušný a prejavuje sa to práve tým, že majú svoju etiketu. Nazývajú to "Taarof", číta sa to taruf alebo aj tarof. Na prvý pohľad to nedáva vôbec zmysel.

Tento rok to vychádza na máj., respektíve jeho začiatok. Vlani Ramadán začínal o niečo neskôr. Pre nás, turistov to znamená nielen to, že nesmieme na verejnosti jesť, piť a fajčiť. Znamená to aj super nízku sezónu, kedy sú hotely najlacnejšie. Najskôr však niečo o samotnom "svätom mesiaci". My, Európania, zvyknutí na mechanické každonedeľné odrapotanie otčenášu v kostole "lebo sa to má" vidíme len to, že ľudia nejedia a nepijú cez deň. Teda len škrupinu bez hlbšieho významu. Rovnako, ako ten nedeľný kostol. A hneď po ňom ideme na pivo drbať susedov. Iste, mnohí moslimovia a ateisti v moslimských krajinách to vnímajú tiež takto. Lenže, Iránci sú iná liga a ramadán sa tu berie dosť vážne, ale nie tak formálne vážne, ale tak spirituálne vážne. Podstatou pôstu nie je hladovať a vydržať o smäde celý deň. Ramadán je mesiacom, kedy sa ľudia majú vyhýbať vine. Tento mesiac tradične patrí pomoci chudobným a ľuďom v núdzi. Dávajú na charitu jedlo, peniaze, oblečenie...

Tento text vznikol, aby ste náhodou nenadobudli dojem, že cestovanie po Iráne je prechádzka ružovou záhradou, kde ide všetko hladučko ako po použití správneho druhu lubrikačného gélu. Niekedy je to drsná jazda až sa práši a iskry lietajú. Prechádzajú si tým aj ostatní cestovatelia v iných krajinách. Na Instagramčekoch ovešaných krásnymi fotkami uvidíte len tie bomba momenty, ale vedzte, všetci si prechádzame sračkami, niekedy len takými po kolienka, niekedy naozajstným hovnádom. Ale ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Nakoniec sa všetko vyriešilo, na dobré obrátilo, aj sprcha bola. Naučila som sa, že vždy je tu niekto, kto ti podá pomocnú ruku, aj keď ju máš od hovna. Takže ak sa vám chce čítať moje doterajšie najhoršie zážitky, smelo do toho, tu sú. Chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste sa z nich poučili. A ak nie, aspoň sa pobavte. Kamarátka beznádej a príchod do Isfahánu Môj najčerstvejší zážitok. Obuvníkove deti chodia bosé a tí, čo majú plný pysk rá...

tl;dr: Je to ešte lepšie než v pohode! Keď sa niekam vyberie ženská sama, tak každý krúti hlavou. Ja sa vlastne nečudujem. Aj na Slovensku a hocikde v Európe sa ti môže niečo stať. A na samotnú babu si darebáci trúfnu skôr ako na chlapa. Lenže, Peržania nie sú hovadá. Budem to opakovať do zblbnutia, ale naozaj sú úplne iní ako Arabi. Nielenže ťa tu nikto nechce zabiť alebo uniesť, ale práveže naopak- budeš sa cítiť ako princezná. Doma som stará mrochtľa, o ktorú si ani pes neoprie bicykel. Tu ma každý zdraví, pýta sa odkiaľ som, zaujíma sa. Vraj som dokonca pekná (kokos!). Som tu tri dni a už ma traja chceli za frajerku. Nepreháňam. Veľmi milé dámy na výlete. Tiež sa pýtali, odkiaľ som a boli veľmi milé. Chceli sa odfotiť :) zlaté Iman, predavač kobercov. Len tak ma oslovil na námestí, že či nechcem ísť na čajík. Jasné, že som chcela. Hadi, majiteľ antikvariátu. Tiež sa mi len tak prihovoril, keď som šla okolo. Jeden z mojich šéfov, Rasul (na fotke vprav...

Čo je veľa, to je veľa. Aj jedna krava do polievky aj štrnásť dní dovolenky. Na Teherán sme si vyčlenili záver zájazdu. Aj preto, aby sme sa nestresovali s príchodom na letisko. Taxík z mesta je jednoduchšia alternatíva, ako sa trepať niekde uprostred noci z veľkej diaľky. Leteli sme o tretej ráno, podotýkam. Cestou z Isfahánu sme sa chceli (ja som chcela) sa zastaviť v Kashane. Martin však už mal toho všetkého plné zuby a ja vlastne tiež. Bol totiž Ramadán. Cez deň človek nemôže na verejnosti jesť, piť ani fajčiť. Nebavilo nás skrývať sa s cigaretami po kríkoch a za múrikmi ako nejaké decká za školou. Preto veľa našich dní vyzeralo tak, že sme boli celý deň na hoteli a von vyšli až k večeru.  Ale, samozrejme, stihli sme čo-to obehať. Povinnou zastávkou bol miestny obrovský bazaar, kde sme kúpili šafrán, korenie a ja aj elasťáky. Tie svoje som musela vyhodiť, lebo som si na nich urobila dieru. Stáli dve eurá. Pri dnešnom kurze to bude jedno euro. A hej, nabudúce i...

Bývalá ambasáda USA, Teherán 2018 „No ty máš teda riadnu odvahu, že ideš do Iránu!“ Keby som za každú túto vetu smerovanú na mňa dostala euro, mám na ďalšiu letenku. Pochvalné reakcie a povzbudzovanie počujem takmer výhradne od ľudí, ktorí už v Iráne boli. Tí, ktorí tam neboli alebo o Iráne nič nevedia, sa buď smejú ako hysterky alebo prevrátia očami ako puberťáci. Za celé dva týždne som sa nebezpečne cítila iba raz, a to keď na nás urobili kobercový nálet krúpy . Je však pravda, že Irán má totálne nahovno imidž. To však pramení iba z nevedomosti. Áno, panuje tam tvrdý režim, ale nás ako turistov to naozaj nemusí zaujímať. Inde to majú horšie. Napríklad: Na Maledivách je každú chvíľu vyhlásený výnimočný stav, lebo sa miestna radikálne moslimská vláda bojí prevratu. Riziko terorizmu je tu extrémne vysoké. Napriek tomu sú Maledivy cestovateľským snom každého, kto o týchto ostrovoch vie. Dubaj je moslimský až beda a nikto tam nenadáva na "inú kultúru". Egypt det...

Môžeš si o Iráne prečítať čo len chceš, aj tak z neho budeš hotový a hotová. Aj ja som si čítala a aj tak som bola vyvalená ako tatranské smreky v roku 2004. Vedela som, že je tam Perzepolis, krásna príroda a mnoho pamiatok. Ale psychicky som sa pripravovala na kultúrny šok. Ten som dostala, ale až doma. Najmä z toho, že počas tých 14 dní bol ku mne každý zdvorilý a milý, aj keď som bola cudzinka zo zvráteného západu. Potom prídeš domov a rovno medzi oči ti pristane správa, že v meste zabili cudzinca len preto, že bránil Slovenky. Ak by som to mala zhrnúť, tak Irán je iný . Nie horší, nie lepší, je to ako iný vesmír. Ja som sa v ňom cítila veľmi príjemne. Tieto veci odrovnali mňa: 1. Vyzerá to tam úplne inak, ako si myslíš Ako si predstavuješ Irán? Dva vlnité plechy opreté o seba, jedna koza, hluk, špina a samý terorista. Jasné, teraz si povieš, že tento obraz nám o Iráne tlačia médiá. Čo sa mňa týka, ja som nikdy nezaznamenala žiadne správy o tom, že by sa tam bojovalo, ...

Isfahán bol svojho času hlavným mestom Perzie a je to na ňom vidieť. To mesto má neskutočnú atmosféru. Žiadne uponáhľané, preľudnené a špinavé blízkovýchodné mesto. V Isfaháne akoby bol večný víkend. Z chodníkov by sa dalo jesť, také boli umyté. Bolo nám tam tak dobre, že sme sa rozhodli ostať o deň viac. Na naše šťastie a smolu zároveň boli práve 18. mája všetky múzeá zadarmo, kvôli dňu perzského dedičstva. Daňou za to boli davy turistov všade, kam sme sa pohli. Napriek tomu však množstvo turistov nedosahovalo ani úroveň Bratislavy. Naqsh-e Jahan, druhé najväčšie námestie na svete V Isfaháne majú veľa palácov a záhrad. Toto je jeden z nich, Chehel Sotoon. Záhrady sú ideálne na vyvalenie sa na trávnik, piknik a oddych. Ako sme mohli pri prechádzach záhradami vidieť, prišlo na to veľa ľudí. Aj my sme sa párkrát vykotili po vzore miestnych. N ámestie  Naqsh-e Jahan je druhé najväčšie na svete. Na jednom konci je miestny Bazaar, oproti je verejná mešita. Na dlhšej st...

Môj bežný outfit: Dlhá košeľa, šatka a legíny Keď som kupovala letenky do Iránu, trvala som na tom, že berieme iba osemkilovú príručnú batožinu. S kufrom plným plaviek a kraťaskov je to pohoda, no pri balení sa do Iránu myslite na to, že všetko vaše oblečenie bude mať dlhé nohavice a rukávy. Irán je islamská republika, čo znamená, že je tam zakázaný alkohol, drogy a odhaľovanie sa. To posledné platí najmä pre ženy. Poďme si ale najskôr prebrať tú jednoduchšiu časť, pánsky dresscode. Chlapi teoreticky môžu chodiť v kraťasoch a tielku, no takýto outfit vám prejde možno niekde v púšti, alebo keď si pôjdete zabehať či zahrať futbal. Na ulici sa na vás budú dívať ako na totálneho idiota. Mladí zajkovia si dovolia úlet v podobe krátkych rukávov, no väčšina chlapov nosí nohavice, košeľu a prípadne aj sako. Keď som minule hovorila , že Peržania sú zdvorilí gentlemani, platí to aj pre ich oblečenie. V niečom škaredom by Iránec nevyšiel na ulicu. Aj ženy si potrpia na krásu. Najmä vo...

Do Yazdu sme prišli pokrčení po šesťhodinovej jazde autobusom zo Shirazu. Bolo to pohodlné, ale šesť hodín je šesť hodín, takže sme šli rovnou čiarou na hotel do našej luxusnej dvojposchodovej izby. Hotel v centre bol vážne pekný a za tie peniaze rozhodne stál (70 eur s raňajkami). Cez Facebook som sa spojila so sprievodcom Amirom . Amir je úplná topka a ak niekedy budete v Yazde, určite sa mu ozvite. Aj šéf si ho veľmi chváli. Musím súhlasiť, je fakt super. Naložil nás pred hotelom do auta a odviezol kúsok hlbšie do centra. Tam nám ukázal známu Alexandrovu väznicu. Tú vraj postavil Alexander Veľký, aj keď vek stavby s ním vôbec nelícuje. Dnes slúži ako kultúrne centrum. Hneď vedľa bola cisterna s pitnou vodou. V Yazde je vybudovaná sieť kanálov a studničiek, ktorá privádzala vodu z hôr. Priamo pod domom mal teda každý svoj súkromný potôčik, kde tiekla pitná voda. Keďže tiekla pod zemou, neznečistila sa a bola vždy príjemne studená. Dodnes sa tento systém využíva ...