FOTO: Yazd alebo kurz prežitia v púšti

Do Yazdu sme prišli pokrčení po šesťhodinovej jazde autobusom zo Shirazu. Bolo to pohodlné, ale šesť hodín je šesť hodín, takže sme šli rovnou čiarou na hotel do našej luxusnej dvojposchodovej izby. Hotel v centre bol vážne pekný a za tie peniaze rozhodne stál (70 eur s raňajkami).

Cez Facebook som sa spojila so sprievodcom Amirom. Amir je úplná topka a ak niekedy budete v Yazde, určite sa mu ozvite. Aj šéf si ho veľmi chváli. Musím súhlasiť, je fakt super.

Naložil nás pred hotelom do auta a odviezol kúsok hlbšie do centra. Tam nám ukázal známu Alexandrovu väznicu. Tú vraj postavil Alexander Veľký, aj keď vek stavby s ním vôbec nelícuje. Dnes slúži ako kultúrne centrum.

Hneď vedľa bola cisterna s pitnou vodou. V Yazde je vybudovaná sieť kanálov a studničiek, ktorá privádzala vodu z hôr. Priamo pod domom mal teda každý svoj súkromný potôčik, kde tiekla pitná voda. Keďže tiekla pod zemou, neznečistila sa a bola vždy príjemne studená. Dodnes sa tento systém využíva na vidieku, no už len ako úžitková voda.

vchod do studničky. V Yazde majú v obľube strmé schody, aj v hoteli boli také.

Toto je zásobník pitnej vody. Tie vežičky sú lapače vetra, ktoré fungujú ako prírodná klimatizácia. Keď sa postavíte pod jednu z nich, duje tam jak na grúni. Vzduch potom chladí vodu, aj miestnosti v dome. 

Amir nás vzal do jeného starého sídla prerobeného na hotel. Dá sa tam ísť pozrieť studnička aj lapač vetra a to všetko zadarmo. Nakoniec sme vyšli aj na strechu, odkiaľ sme mali super výhľad na celé mesto.

Lapač vetra zvnútra- stála som rovno pod ním

Miestna mešita Jame mosque, alebo piatková mešita, má najvyššie minarety v Iráne. Sú vysoké asi 50 metrov. Má letnú a zimnú časť. Takmer všetky stavby majú letnú a zimnú časť, takže je v nich príjemne celý rok. Leto v Yazde znamená aj 50 stupňov nad nulou, zima zase podľa Amira neskutočných 5. Občas vraj aj sneží. My Slováci ošľahaní tridsaťstupňovými mrazmi sme sa len pousmiali.

Jame Mosque, Yazd

Jame Mosque

Amirko nám vysvetlil, čo znamenajú vzory v Mešitách. Tie biele nápisy na modrom pozadí sú verše Koránu, no mozaiky tiež skrývajú prekvapko. Nie sú to len ornamenty, ale nápisy- sú to mená dvanástich Imámov, ktorých uznávajú Šiiti (umiernenejšia sorta moslimov).

Na námestiach v Yazde majú niečo ako klietky v tvare cyprusového stromu. Na výročie smrti Imáma Aliho tú klietku vyzdobia a nosia po námestí. Takto si miestni pripomínajú Imáma, ktorý zahynul v nerovnom boji.

Yazd je však známy pre niečo iné. Práve tu bolo (a tak trochu stále je) centrum najstaršieho monoteistického náboženstva na svete- Zoroastrizmu.

Zoroastriáni ešte v Iráne žijú a najviac ich je práve v Yazde- asi 5 percent. Keď do Perzie vtrhli Turci a začali vo veľkom islamizovať, ničili ohňové chrámy a ohne zoroastriánov. Moslimovia sa modlia smerom k Mekke, ale zoroastriáni smerom k svetlu- najčastejšie k ohňu. Nie je pre nich posvätný, predstavuje symbol. Niečo, ako pre kresťanov kríž.

Turci si však mysleli, že sa modlia k ohňu ako takému. Zoroastriáni si rýchlo zrátali, že ich vzácne ohne sú v ohrození. Oheň v chráme sa totiž nikdy nezhasínal a horel stovky, možno tisíce rokov. Preto pár z nich vzali a ukryli v púšti. Tam prečkali až do doby, kedy sa mohli opäť priniesť do ohňového chrámu. Jeden z nich v Yazde postavili až v 20. storočí, konkrétne v 30. rokoch. Ohník tam priniesli a horí dodnes.

Cestou k vežiam mlčania sme sa zastavili v obchodíku s henou. Dokonca sme videli, ako sa melie. Každý sme si vzali domov pol kila. Majiteľ obchodu bol taký zlatý, že otvoril, aj keď už bolo po záverečnej. Urobili sme bu biznis asi za 1,20 eur. Pochybujem, že sa mu to oplatilo.

Mletie Henny

Veže mlčania sú na okraji mesta ešte aj dnes, keď sa Yazd rozliezol do šírky. V minulosti na nich žili len hrobári a tí nesmeli ísť do mesta. Zosnulého priniesli do areálu, urobili obrad a kar a vyniesli ho hore na vežu ticha. Za posledné dvere už príbuzní nesmeli a netušili, čo sa s telom deje.

Možno to bolo aj dobre, že to nevedeli. Mŕtvoly jednoducho položili navrch veže a nechali supov, nech telá zjedia. Kosti potom nahádzali do jamy v strede a poliali kyselinou, aby z nich nič neostalo. Zoroastriáni veria, že telo po smrti posadne zlo. Preto muselo zmiznúť. Týmto spôsobom sa pochovávalo až do polovice 20. storočia. Dnes majú zoroastriáni normálny cintorín.

Sem ešte nedávno ukladali telá

Amirko nám ešte na vežiach pomohol rezervovať autobus do Isfahánu. Po ceste nás mal vyložiť v púšti a tak sa aj stalo.

V nasledujúcom dieli vás teda vezmem na púštne duny neďaleko mestečka Varzaneh.