Cestovanie po Iráne

Tento rok to vychádza na máj., respektíve jeho začiatok. Vlani Ramadán začínal o niečo neskôr. Pre nás, turistov to znamená nielen to, že nesmieme na verejnosti jesť, piť a fajčiť. Znamená to aj super nízku sezónu, kedy sú hotely najlacnejšie. Najskôr však niečo o samotnom "svätom mesiaci". My, Európania, zvyknutí na mechanické každonedeľné odrapotanie otčenášu v kostole "lebo sa to má" vidíme len to, že ľudia nejedia a nepijú cez deň. Teda len škrupinu bez hlbšieho významu. Rovnako, ako ten nedeľný kostol. A hneď po ňom ideme na pivo drbať susedov. Iste, mnohí moslimovia a ateisti v moslimských krajinách to vnímajú tiež takto. Lenže, Iránci sú iná liga a ramadán sa tu berie dosť vážne, ale nie tak formálne vážne, ale tak spirituálne vážne. Podstatou pôstu nie je hladovať a vydržať o smäde celý deň. Ramadán je mesiacom, kedy sa ľudia majú vyhýbať vine. Tento mesiac tradične patrí pomoci chudobným a ľuďom v núdzi. Dávajú na charitu jedlo, peniaze, oblečenie...

Môžeš si o Iráne prečítať čo len chceš, aj tak z neho budeš hotový a hotová. Aj ja som si čítala a aj tak som bola vyvalená ako tatranské smreky v roku 2004. Vedela som, že je tam Perzepolis, krásna príroda a mnoho pamiatok. Ale psychicky som sa pripravovala na kultúrny šok. Ten som dostala, ale až doma. Najmä z toho, že počas tých 14 dní bol ku mne každý zdvorilý a milý, aj keď som bola cudzinka zo zvráteného západu. Potom prídeš domov a rovno medzi oči ti pristane správa, že v meste zabili cudzinca len preto, že bránil Slovenky. Ak by som to mala zhrnúť, tak Irán je iný . Nie horší, nie lepší, je to ako iný vesmír. Ja som sa v ňom cítila veľmi príjemne. Tieto veci odrovnali mňa: 1. Vyzerá to tam úplne inak, ako si myslíš Ako si predstavuješ Irán? Dva vlnité plechy opreté o seba, jedna koza, hluk, špina a samý terorista. Jasné, teraz si povieš, že tento obraz nám o Iráne tlačia médiá. Čo sa mňa týka, ja som nikdy nezaznamenala žiadne správy o tom, že by sa tam bojovalo, ...

Do Yazdu sme prišli pokrčení po šesťhodinovej jazde autobusom zo Shirazu. Bolo to pohodlné, ale šesť hodín je šesť hodín, takže sme šli rovnou čiarou na hotel do našej luxusnej dvojposchodovej izby. Hotel v centre bol vážne pekný a za tie peniaze rozhodne stál (70 eur s raňajkami). Cez Facebook som sa spojila so sprievodcom Amirom . Amir je úplná topka a ak niekedy budete v Yazde, určite sa mu ozvite. Aj šéf si ho veľmi chváli. Musím súhlasiť, je fakt super. Naložil nás pred hotelom do auta a odviezol kúsok hlbšie do centra. Tam nám ukázal známu Alexandrovu väznicu. Tú vraj postavil Alexander Veľký, aj keď vek stavby s ním vôbec nelícuje. Dnes slúži ako kultúrne centrum. Hneď vedľa bola cisterna s pitnou vodou. V Yazde je vybudovaná sieť kanálov a studničiek, ktorá privádzala vodu z hôr. Priamo pod domom mal teda každý svoj súkromný potôčik, kde tiekla pitná voda. Keďže tiekla pod zemou, neznečistila sa a bola vždy príjemne studená. Dodnes sa tento systém využíva ...

Výhľad z našej hotelovej izby v Yazde Keď sa pokúsite booknuť si hotel v Iráne z domu, hneď skraja vás znechutia tie ceny. Tieto hotely vedia, že turisti si potrebujú zohnať kontakt na víza a účtujú si za to solídnu prirážku. Ja vám ukážem, že to ide aj inak a oveľa, oveľa lacnejšie, dokonca zadarmo! Stačí len nebyť posratý týždeň dopredu a nechať to tak trochu na náhodu. Dobrodružstvo sa môže začať. Keď sme prišli do Iránu my, mali sme dohodnuté ubytovanie iba na prvé štyri noci u Alíka doma . Za cenu 30 eur za oboch/noc. Kde sa budeme potĺkať najbližších 10 dní, ani srnky netušili a my už vôbec nie. V našej ďalšej zastávke, v Yazde, nám hotel rezervoval sám Alík. Objednal krásnu izbu v štýlovom hoteli v centre. Izba bola dvojposchodová, takže keď Martinko dostal večer teplotku, zdekovala som sa do druhej miestnosti. Z balkóna bol super výhľad do nádvoria. Noc stála 75 eur s výbornými raňajkami. Žiadna lacnotka, ale zase luxus to bol. A ako som už spomínala, Alík asi vybral ...