Cestovanie po Iráne

Požičané od TAP Persia Keď človek vidí takéto fotky, povie si, že toto proste musí vidieť. Noc na púšti, kde je najbližšie mesto na hony vzdialené a po svetelnom smogu ani chýru, som jednoducho chcela zažiť. Ako vedúca zájazdu som rozhodla, že pôjdeme do mestečka Varzaneh a jeho priľahlej púšte. Ako už asi viete, počasie nám neprialo a tak z romantiky pod hviezdami nebolo nič. Počasie bolo tak nejako stále proti nám. Shiraz zatienil kúdol prachu, Yazd detto. Cestou do Varzanehu sme zažili drámu s prichádzajúcim krupobitím a zážitok s veľmi milým ujkom, ktorý nás pred nimi zachránil . Asi o desať minút začnú padať krúpy veľkosti hrachu. Totálne super. Z Yazdu sme odišli autobusom, ktorý šiel do Isfahánu. Pred týmto mestom je odbočka na Varzaneh a tam nás aj milý autobusár nechal. Po peripetiách s transportom sme dorazili do domu sprievodcu menom Roohollah Khalili. Uvarili sme si kávičku (popradskú z domu, bejby) a prichystali sme sa na stanovačku v púšti. Na dome sme sa...

Výhľad z našej hotelovej izby v Yazde Keď sa pokúsite booknuť si hotel v Iráne z domu, hneď skraja vás znechutia tie ceny. Tieto hotely vedia, že turisti si potrebujú zohnať kontakt na víza a účtujú si za to solídnu prirážku. Ja vám ukážem, že to ide aj inak a oveľa, oveľa lacnejšie, dokonca zadarmo! Stačí len nebyť posratý týždeň dopredu a nechať to tak trochu na náhodu. Dobrodružstvo sa môže začať. Keď sme prišli do Iránu my, mali sme dohodnuté ubytovanie iba na prvé štyri noci u Alíka doma . Za cenu 30 eur za oboch/noc. Kde sa budeme potĺkať najbližších 10 dní, ani srnky netušili a my už vôbec nie. V našej ďalšej zastávke, v Yazde, nám hotel rezervoval sám Alík. Objednal krásnu izbu v štýlovom hoteli v centre. Izba bola dvojposchodová, takže keď Martinko dostal večer teplotku, zdekovala som sa do druhej miestnosti. Z balkóna bol super výhľad do nádvoria. Noc stála 75 eur s výbornými raňajkami. Žiadna lacnotka, ale zase luxus to bol. A ako som už spomínala, Alík asi vybral ...

Jedlo v Shiraze My Slováci sa až tak tetelíme z našej povestnej pohostinnosti. Po návšeteve Iránu tvrdím, že slovenská pohostinnosť je bullshit. Slováci totiž najskôr nedôverujú- cudzinci sú fuj a kako, cudzie nechceme a svoje si nedáme. Ak sa však raz s niekým zoznámime, rozdali by sme sa. Peržania sú takí od prvého momentu, keď vás stretnú. Poviem vám o pár ľuďoch, ktorí nás povodili po mestách a zákutiach doslova za ručičku. Väčšinou za to ani nič nechceli. V meste Shiraz, ktoré bolo našou prvou destináciou nás uvítal Ali Reza. Našiel ma na Facebooku a ponúkol mi all inclusive, teda vyzdvihnutie na letisku v Shiraze, ubytovanie uňho doma, aj výlety do Persepolisu a k ružovému jazeru. To sa mi veľmi páčilo, lebo sme prišli po 24-hodinovej ceste vybývaní ako paneláky na Luníku. Pravdupovediac, za celý pobyt bola toto naša najhoršia skúsenosť. Tým nevravím, že bolo všetko zle, ale v porovnaní s ostatnými to bolo teda dosť nafigu. Alík je Kurd a je to trochu vidno na...