Cestovanie po Iráne

Môj bežný outfit: Dlhá košeľa, šatka a legíny Keď som kupovala letenky do Iránu, trvala som na tom, že berieme iba osemkilovú príručnú batožinu. S kufrom plným plaviek a kraťaskov je to pohoda, no pri balení sa do Iránu myslite na to, že všetko vaše oblečenie bude mať dlhé nohavice a rukávy. Irán je islamská republika, čo znamená, že je tam zakázaný alkohol, drogy a odhaľovanie sa. To posledné platí najmä pre ženy. Poďme si ale najskôr prebrať tú jednoduchšiu časť, pánsky dresscode. Chlapi teoreticky môžu chodiť v kraťasoch a tielku, no takýto outfit vám prejde možno niekde v púšti, alebo keď si pôjdete zabehať či zahrať futbal. Na ulici sa na vás budú dívať ako na totálneho idiota. Mladí zajkovia si dovolia úlet v podobe krátkych rukávov, no väčšina chlapov nosí nohavice, košeľu a prípadne aj sako. Keď som minule hovorila , že Peržania sú zdvorilí gentlemani, platí to aj pre ich oblečenie. V niečom škaredom by Iránec nevyšiel na ulicu. Aj ženy si potrpia na krásu. Najmä vo...

Výhľad z našej hotelovej izby v Yazde Keď sa pokúsite booknuť si hotel v Iráne z domu, hneď skraja vás znechutia tie ceny. Tieto hotely vedia, že turisti si potrebujú zohnať kontakt na víza a účtujú si za to solídnu prirážku. Ja vám ukážem, že to ide aj inak a oveľa, oveľa lacnejšie, dokonca zadarmo! Stačí len nebyť posratý týždeň dopredu a nechať to tak trochu na náhodu. Dobrodružstvo sa môže začať. Keď sme prišli do Iránu my, mali sme dohodnuté ubytovanie iba na prvé štyri noci u Alíka doma . Za cenu 30 eur za oboch/noc. Kde sa budeme potĺkať najbližších 10 dní, ani srnky netušili a my už vôbec nie. V našej ďalšej zastávke, v Yazde, nám hotel rezervoval sám Alík. Objednal krásnu izbu v štýlovom hoteli v centre. Izba bola dvojposchodová, takže keď Martinko dostal večer teplotku, zdekovala som sa do druhej miestnosti. Z balkóna bol super výhľad do nádvoria. Noc stála 75 eur s výbornými raňajkami. Žiadna lacnotka, ale zase luxus to bol. A ako som už spomínala, Alík asi vybral ...

Jedlo v Shiraze My Slováci sa až tak tetelíme z našej povestnej pohostinnosti. Po návšeteve Iránu tvrdím, že slovenská pohostinnosť je bullshit. Slováci totiž najskôr nedôverujú- cudzinci sú fuj a kako, cudzie nechceme a svoje si nedáme. Ak sa však raz s niekým zoznámime, rozdali by sme sa. Peržania sú takí od prvého momentu, keď vás stretnú. Poviem vám o pár ľuďoch, ktorí nás povodili po mestách a zákutiach doslova za ručičku. Väčšinou za to ani nič nechceli. V meste Shiraz, ktoré bolo našou prvou destináciou nás uvítal Ali Reza. Našiel ma na Facebooku a ponúkol mi all inclusive, teda vyzdvihnutie na letisku v Shiraze, ubytovanie uňho doma, aj výlety do Persepolisu a k ružovému jazeru. To sa mi veľmi páčilo, lebo sme prišli po 24-hodinovej ceste vybývaní ako paneláky na Luníku. Pravdupovediac, za celý pobyt bola toto naša najhoršia skúsenosť. Tým nevravím, že bolo všetko zle, ale v porovnaní s ostatnými to bolo teda dosť nafigu. Alík je Kurd a je to trochu vidno na...