Cestovanie po Iráne

Tento rok to vychádza na máj., respektíve jeho začiatok. Vlani Ramadán začínal o niečo neskôr. Pre nás, turistov to znamená nielen to, že nesmieme na verejnosti jesť, piť a fajčiť. Znamená to aj super nízku sezónu, kedy sú hotely najlacnejšie. Najskôr však niečo o samotnom "svätom mesiaci". My, Európania, zvyknutí na mechanické každonedeľné odrapotanie otčenášu v kostole "lebo sa to má" vidíme len to, že ľudia nejedia a nepijú cez deň. Teda len škrupinu bez hlbšieho významu. Rovnako, ako ten nedeľný kostol. A hneď po ňom ideme na pivo drbať susedov. Iste, mnohí moslimovia a ateisti v moslimských krajinách to vnímajú tiež takto. Lenže, Iránci sú iná liga a ramadán sa tu berie dosť vážne, ale nie tak formálne vážne, ale tak spirituálne vážne. Podstatou pôstu nie je hladovať a vydržať o smäde celý deň. Ramadán je mesiacom, kedy sa ľudia majú vyhýbať vine. Tento mesiac tradične patrí pomoci chudobným a ľuďom v núdzi. Dávajú na charitu jedlo, peniaze, oblečenie...

Tento text vznikol, aby ste náhodou nenadobudli dojem, že cestovanie po Iráne je prechádzka ružovou záhradou, kde ide všetko hladučko ako po použití správneho druhu lubrikačného gélu. Niekedy je to drsná jazda až sa práši a iskry lietajú. Prechádzajú si tým aj ostatní cestovatelia v iných krajinách. Na Instagramčekoch ovešaných krásnymi fotkami uvidíte len tie bomba momenty, ale vedzte, všetci si prechádzame sračkami, niekedy len takými po kolienka, niekedy naozajstným hovnádom. Ale ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Nakoniec sa všetko vyriešilo, na dobré obrátilo, aj sprcha bola. Naučila som sa, že vždy je tu niekto, kto ti podá pomocnú ruku, aj keď ju máš od hovna. Takže ak sa vám chce čítať moje doterajšie najhoršie zážitky, smelo do toho, tu sú. Chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste sa z nich poučili. A ak nie, aspoň sa pobavte. Kamarátka beznádej a príchod do Isfahánu Môj najčerstvejší zážitok. Obuvníkove deti chodia bosé a tí, čo majú plný pysk rá...

tl;dr: Je to ešte lepšie než v pohode! Keď sa niekam vyberie ženská sama, tak každý krúti hlavou. Ja sa vlastne nečudujem. Aj na Slovensku a hocikde v Európe sa ti môže niečo stať. A na samotnú babu si darebáci trúfnu skôr ako na chlapa. Lenže, Peržania nie sú hovadá. Budem to opakovať do zblbnutia, ale naozaj sú úplne iní ako Arabi. Nielenže ťa tu nikto nechce zabiť alebo uniesť, ale práveže naopak- budeš sa cítiť ako princezná. Doma som stará mrochtľa, o ktorú si ani pes neoprie bicykel. Tu ma každý zdraví, pýta sa odkiaľ som, zaujíma sa. Vraj som dokonca pekná (kokos!). Som tu tri dni a už ma traja chceli za frajerku. Nepreháňam. Veľmi milé dámy na výlete. Tiež sa pýtali, odkiaľ som a boli veľmi milé. Chceli sa odfotiť :) zlaté Iman, predavač kobercov. Len tak ma oslovil na námestí, že či nechcem ísť na čajík. Jasné, že som chcela. Hadi, majiteľ antikvariátu. Tiež sa mi len tak prihovoril, keď som šla okolo. Jeden z mojich šéfov, Rasul (na fotke vprav...

Ja neviem, kto si vymyslel, že šatka zakrývajúca vlasy je moslimský náboženský symbol. To je taká hovadina. V skutočnosti je to tak, že žena musí mať zahalené vlasy. Nikde nie je napísané, že to musí byť práve šatkou. Moderné Peržanky s tým doslova vyjebali (pardon, citlivky) a nosia na hlavách všetko- čádory, šatky, čiapky aj klobúky. Zdroj: IG Persian Style V poriadku je všetko, čo zakryje aspoň pol hlavy, väčšinu kriviek a končatiny. Nohy a ruky aspoň do troch štvrtín. Vôbec nemusíte nosiť vrece. Šaty so zvýrazneným pásom sú totálne OK. Obtiahnuté minišaty (hoc s legínami) nie sú OK. Výstrihy sú tiež nie OK, ale ak aj nejaký zrovna máte, zakryjete ho šatkou. Ak ale chcete zapadnúť a obliecť sa podobne štýlovo, odporúčam niečo takéto: Nohavice alebo rifle, aké by ste si obliekli aj doma, tričko, navrch manteau a korunovať to všetko nejakou fajnovou šatkou. Zo Slovenska si doneste tak jednu a keď budete tu v Iráne, dokúpte si nejaké do rezervy.  Totiž, u nás sú ...

Isfahán bol svojho času hlavným mestom Perzie a je to na ňom vidieť. To mesto má neskutočnú atmosféru. Žiadne uponáhľané, preľudnené a špinavé blízkovýchodné mesto. V Isfaháne akoby bol večný víkend. Z chodníkov by sa dalo jesť, také boli umyté. Bolo nám tam tak dobre, že sme sa rozhodli ostať o deň viac. Na naše šťastie a smolu zároveň boli práve 18. mája všetky múzeá zadarmo, kvôli dňu perzského dedičstva. Daňou za to boli davy turistov všade, kam sme sa pohli. Napriek tomu však množstvo turistov nedosahovalo ani úroveň Bratislavy. Naqsh-e Jahan, druhé najväčšie námestie na svete V Isfaháne majú veľa palácov a záhrad. Toto je jeden z nich, Chehel Sotoon. Záhrady sú ideálne na vyvalenie sa na trávnik, piknik a oddych. Ako sme mohli pri prechádzach záhradami vidieť, prišlo na to veľa ľudí. Aj my sme sa párkrát vykotili po vzore miestnych. N ámestie  Naqsh-e Jahan je druhé najväčšie na svete. Na jednom konci je miestny Bazaar, oproti je verejná mešita. Na dlhšej st...

Požičané od TAP Persia Keď človek vidí takéto fotky, povie si, že toto proste musí vidieť. Noc na púšti, kde je najbližšie mesto na hony vzdialené a po svetelnom smogu ani chýru, som jednoducho chcela zažiť. Ako vedúca zájazdu som rozhodla, že pôjdeme do mestečka Varzaneh a jeho priľahlej púšte. Ako už asi viete, počasie nám neprialo a tak z romantiky pod hviezdami nebolo nič. Počasie bolo tak nejako stále proti nám. Shiraz zatienil kúdol prachu, Yazd detto. Cestou do Varzanehu sme zažili drámu s prichádzajúcim krupobitím a zážitok s veľmi milým ujkom, ktorý nás pred nimi zachránil . Asi o desať minút začnú padať krúpy veľkosti hrachu. Totálne super. Z Yazdu sme odišli autobusom, ktorý šiel do Isfahánu. Pred týmto mestom je odbočka na Varzaneh a tam nás aj milý autobusár nechal. Po peripetiách s transportom sme dorazili do domu sprievodcu menom Roohollah Khalili. Uvarili sme si kávičku (popradskú z domu, bejby) a prichystali sme sa na stanovačku v púšti. Na dome sme sa...

Ružová mešita, Shiraz Som si istá, že väčšina Slovákov len pokrúti hlavou, keď sa povie Irán. Aj mňa odrádzali, že ma tam niekto zabije, unesie alebo že ma Martin vymení za ťavy (btw videli sme za celý čas asi jednu). Najväčšia výtka však bola, že kde na to beriem peniaze. Až doma som si pozrela, koľko stojí porovnateľný zájazd cez slovenskú cestovku a kebyže nesedím, tak ma rovno vykotí. Najlacnejšia ponuka začínala na 2700 eurách! Samozrejme, našli sa aj drahšie zájazdy, no cena vždy bola okolo 3000 eur. Koľko sme za to dali my? Teraz si sadnite vy: Pri dvoch týždňoch na osobu to vyšlo 1000 eur aj s letenkami, hotelmi, drahými vízami, zmrzlinou aj magnetkami. Chceš aj ty? Bookuj tu: Ako získať lacné letenky do Iránu Ako získať víza a koľko stoja Čiže každý sme ušetrili dve tisícky, spolu bezmála štyritisíc eur! To už je poriadna sumička. Ak viete aspoň trochu po anglicky, určite sa toho nebojte a vyrazte na vlastnú päsť. A aj keď neviete- nič sa nedeje, stačí že...