Isfahán bol svojho času hlavným mestom Perzie a je to na ňom vidieť. To mesto má neskutočnú atmosféru. Žiadne uponáhľané, preľudnené a špinavé blízkovýchodné mesto. V Isfaháne akoby bol večný víkend. Z chodníkov by sa dalo jesť, také boli umyté. Bolo nám tam tak dobre, že sme sa rozhodli ostať o deň viac.
Na naše šťastie a smolu zároveň boli práve 18. mája všetky múzeá zadarmo, kvôli dňu perzského dedičstva. Daňou za to boli davy turistov všade, kam sme sa pohli. Napriek tomu však množstvo turistov nedosahovalo ani úroveň Bratislavy.
|
Naqsh-e Jahan, druhé najväčšie námestie na svete |
V Isfaháne majú veľa palácov a záhrad. Toto je jeden z nich, Chehel Sotoon. Záhrady sú ideálne na vyvalenie sa na trávnik, piknik a oddych. Ako sme mohli pri prechádzach záhradami vidieť, prišlo na to veľa ľudí. Aj my sme sa párkrát vykotili po vzore miestnych.
Námestie Naqsh-e Jahan je druhé najväčšie na svete. Na jednom konci je miestny Bazaar, oproti je verejná mešita. Na dlhšej strane je z jednej strany palác Ali Qapu a oproti mešita pre kráľovskú rodinu. Všetko obrovské a impozantné. Takže si to pozrite.
|
Palác Ali Qapu |
|
Abbasi Great Mosque |
|
Abbasi Great Mosque |
|
Abbasi Great Mosque |
|
Abbasi Great Mosque |
|
Abbasi Great Mosque |
|
Sheikh Loftollah Mosque |
|
Sheikh Loftollah Mosque- je jedno, koľko je hodín. Svetlo na kupole vždy mieri k Mekke |
|
Sheikh Loftollah Mosque |
Naša
sprievodkyňa Samaneh nás vzala aj do obchodu s kobercami. Aj som bola v pokušení si nejaký kúpiť, no keď sme sa začali rozprávať o cenách, veľmi rýchlo som si to rozmyslela. Taký koberček, ako vidíte na obrázku nižšie, stojí asi dve tisícky.
Nie
rialov ani tomanov. Eur.
Hej, eur.
Ale mal tam aj koberec za 100 000 eur. Čiže stále celkom fajn cena. Koberce sú robené ručne, z vlny alebo hodvábu. Ak vám bude niekedy niekto predávať perzský koberec a tvrdiť, že je pravý, tak ho poskladajte na štvorec. Pravý koberec ani brvou nemihne, umelý lepený sa poláme ako kartón.
Koberce sú pre Irán druhým najväčším exportným artiklom hneď po rope. Mimochodom, tej tam majú
doslova plnú riť a tak sa aj správajú. Benzín, nafta aj plyn stojí pár šušňov. Plynové hodiny majú vonku na domoch a takmer všetky sú zle utesnené, takže je všade smrad.
|
Predavač kobercov |
Isfahán je známy aj svojimi mostmi. Ten najznámejší, Kajou, sme navštívili v rámci prechádzky. Až večer som zistila, že sme nachodili viac ako 13 kilometrov. A to sme sa šli len tak prejsť.
Inak, prechádzky a šlofíky bolo to jediné, čo nás v tejto fáze držalo pri živote. V deň nášho príchodu do Isfahánu začal ramadán a tak sme cez deň nemohli na verejnosti jesť, piť ani fajčiť. Samozrejme sme to mali na háku, ale reštaurácie boli zatvorené. Väčšinou sme si teda kúpili niečo v obchode, doma sme sa najedli ešte doobeda a večer po zotmení sme ako také sovy vybehli do ulíc.
V noci sú pamiatky nádherne osvetlené, v meste sú ľudia a bavia sa. Výklenkári na mostoch hrajú a spievajú, páriky si hrkútajú a užívajú si teplý večer. Mesto žije, ale nikde sa neváľajú opilci a nikto po vás nehuláka, aby ste si niečo kúpili. Cez noc nastúpi čistiaca čata a umyje chodníky a cesty od popadaných čiernych moruší, ktorých tu tiež majú viac než hojno.
V Isfaháne sme bývali u Hadiho, ktorý nás napokon aj posadil na bus do Teheránu. To bude naša posledná zastávka.
|
Cez ramadán a s cigou? V pohode, ak ťa nikto nevidí. |
|
Kajou Bridge |
|
Si-O-Se-Pol Bridge v noci |
|
Si-O-Se-Pol Bridge v noci |
|
Si-O-Se-Pol Bridge v noci |
Komentáre
Zverejnenie komentára