Iránska pohostinnosť alebo ako nás neznámy ujo zachránil pred krúpami

Jedlo v Shiraze

My Slováci sa až tak tetelíme z našej povestnej pohostinnosti. Po návšeteve Iránu tvrdím, že slovenská pohostinnosť je bullshit. Slováci totiž najskôr nedôverujú- cudzinci sú fuj a kako, cudzie nechceme a svoje si nedáme. Ak sa však raz s niekým zoznámime, rozdali by sme sa.

Peržania sú takí od prvého momentu, keď vás stretnú. Poviem vám o pár ľuďoch, ktorí nás povodili po mestách a zákutiach doslova za ručičku. Väčšinou za to ani nič nechceli.

V meste Shiraz, ktoré bolo našou prvou destináciou nás uvítal Ali Reza. Našiel ma na Facebooku a ponúkol mi all inclusive, teda vyzdvihnutie na letisku v Shiraze, ubytovanie uňho doma, aj výlety do Persepolisu a k ružovému jazeru. To sa mi veľmi páčilo, lebo sme prišli po 24-hodinovej ceste vybývaní ako paneláky na Luníku.

Pravdupovediac, za celý pobyt bola toto naša najhoršia skúsenosť. Tým nevravím, že bolo všetko zle, ale v porovnaní s ostatnými to bolo teda dosť nafigu. Alík je Kurd a je to trochu vidno na povahe. Pomohol nám booknuť letenky z Tehránu do Shirazu, aj hotel a autobus v Yazde. Mám však pocit, že tak trochu naschvál vybral drahšiu možnosť (pre nás stále smiešne lacnú), len aby sa dostal k našim tvrdým židojašterským eurám.

Martin, ja a Alík v Persepolise

Martin, ja a Alík v Persepolise

Cestou do Yazdu autobusom sa Martin celý čas hral s dvomi deťmi, čo sedeli pred nami a kŕmil ich cukríkmi. Oni s mamou nám dali tiež cukríky a slané tyčinky. Keď sme vystúpili v Yazde, mamka sa dala s nami do reči a ponúkla nám, či nechceme spať u nej doma.

Áno, takto sa to stalo. Úplne neznáma žena nás pozvala k sebe domov po krátkom rozhovore. My sme však mali zaplatený hotel, takže sme zdvorilo odmietli.

V Yazde sme si cez stránku Tappersia.com zajednali sprievodcu Amira. Urobili sme dobre. Ako sme sa neskôr dozvedeli, Amir je jeden z najlepších dostupných sprievodcov v Yazde. Ak sa raz rozhodnete Yazd navštíviť, určite ho odporúčam.

Ja, Martin a Amir pri vežiach mlčania v Yazde

Doobeda sme prešli centrum a poobede veže ticha (mlčania). Dokonca nám ukázal, kde a ako sa melie henna. Celý výlet bol zadarmo, ale my sme mu samozrejme nechali malé dýško.

Amir nás vzal do chrámu zoroastriánov, kde horí ich posvätný oheň už stovky, možno tisíce rokov. Vraj. Na bráne pri kupovaní lístkov sme zistili, že namiesto miliónovej bankovky sme vzali iba 50ku (tj. 1 euro, miliónovka je cca ako dvacka). Obe bankovky sú modré a keď sme ten trapas zistili, chytili sme podobnú farbu aj my.

Amirko však bol taký úžasný, že to zatiahol kreditkou. Peniaze sme mu dali neskôr. Nakoniec nám pomohol booknuť autobus do Isfahánu. Doňho sme však nedošli, pretože sme mali naplánovaný výlet do púšte.

Kontakt na Amira a jeho ponuku nájdete tu

Náš ďalší sprievodca, Roohollah z Varzanehu mi poslal cez WhattsApp inštrukcie, aby som povedala vodičovi, nech nás vyloží pri odbočke do púšte. Napísal mi to aj po perzsky. Ukázala som to šoférovi a on že OK.
Autobus uteká púšťou, zrazu šľahajú hromy blesky, krúpy, mačky, psy a ťavy. Prejdeme to najhoršie, no ešte v daždi vidíme, že autobus zastavuje. Opúšťame bezpečie busu a stojíme vonku. Vraj na správnom mieste.

Je nám zima, stojíme na diaľnici uprostred púšte kdesi v prdeli v Iráne, máme búrku v tyle a okolo nás v stotridsiatke prefrčiavajú autá. Niektoré na nás trúbia. Dávam vedieť sprievodcovi a on posiela taxík. Bude tu za 20 minút, ale toľko času nemáme. 

V tejto situácii si rytier Martin zachoval chladnú hlavu a nebyť jeho, tak sa asi zrútim a aj si porevem. Ale ako oceľová žena s jeho podporou som to dala maximálne na "nadšený" výraz.

Zrazu pri nás zastavuje akési auto. Ujko po perzsky vysvetľuje, že nás vezme. Ja naňho po slovensky hovorím, že ideme do Varzanehu. On vo svojej reči prisvedčí, že aj on ide a vezme nás. Ja že nie, čakáme na taxík. 

Stále trvá na svojom a ja na svojom, ale keď mi hlavu začnú bombardovať krúpy ako hrachy, nechávame sa prehovoriť veľmi rýchlo. Poprosila som sprievodcu o číslo na taxikára a obaja ujkovia sa po telefóne dohodli, že si nás peložia z auta do auta, keď sa stretnú.

Tak sa aj stalo. Niekde na štvrťceste (už za pekného počasia) sme z ujovho auta preskočili do taxíka. Ujo nám jednoducho zastal, pomohol a nič za to nechcel.

Výlety do púšte so stanovaním, sandboardingom a spaním pod hviezdami môžete bookovať tu

Ďalšou zastávkou bol neďaleký Isfahán. Cez rovnakú stránku som bookla free tour so Samaneh (Na fotke vpravo). Martin chcel konečne ženu-sprievodkyňu a nakoniec bol veľmi spokojný, aj keď nás zničila svojou brutálnou kondíciou. Zvyšok dňa sme strávili šlofíkovaním.

Tour so Samaneh, ktorá vie o Isfaháne viac než príručka Lonely Planet, je tu

S bookovaním hotela v Isfaháne sme však mali trošku problém. Všetky hotely, v ktorých som sa pýtala, mali obsadené. Vtedy vstúpil na scénu Hadi, zakladateľ a generálny riaditeľ tappersia.com. O tom som ale na začiatku nevedela. Ponúkol nám, že môžeme bývať v byte, ktorý prenajímajú a dal nám aj super cenu. Keď sme tam prišli, boli sme vyvalení, lebo to bol hotový palác s dvomi obývačkami, tromi kúpelňami a luxusne vybavený.

Srandujem, toto je Golestánsky palác. Reálne fotky nižšie.

Zo všetkých ľudí, ktorí sme stretli, bol Hadi suverénne najmilší. Nemal problém s predĺžením ubytka (tak veľmi sa nám to tam páčilo), zabookoval hyperluxusný (a lacný!) autobus do Tehránu a nakoniec aj pekný hotel. Pomohol mi nainštalovať Snapp, čo je taký Iránsky Uber. Ak sa máte stretnúť s niekým z Iránu, tak určite s ním. Etalón pohostinnosti. A ešte je aj rozkošný (a ženatý, sorry). Najviac informácií mám práve od neho.

Aj preto mu veľmi rada urobím reklamu a stránku tappersia.com odporúčam aj vám.