Cestovanie po Iráne

Peržania sú národ hrdý a slušný a prejavuje sa to práve tým, že majú svoju etiketu. Nazývajú to "Taarof", číta sa to taruf alebo aj tarof. Na prvý pohľad to nedáva vôbec zmysel.

Nemám veľmi rada vyumelkované, dokonalé a insta-worthy dovolenkové destinácie. Lebo v nich nie je takmer nič reálne. Respektíve, existuje to, ale len kým sa dívate cez objektív a filter. A scéna je naaranžovaná, lebo viete ako. Keď idete v Turecku do výrobne kobercov, pravdepodobne je to len divadielko pre turistov. Vo Vietname nájdete rad umelo vystavaných dediniek predstavujúcich rôzne kmene. To aby sa turisti príliš nenachodili. Všetko vybudovali preto, aby sa turisti cítili dobre. V Iráne nič také nenájdete. Ak tu aj existujú atrakcie (lanovky, múzeá), sú primárne určené pre domácich turistov, a nie pre instagramové modelečky. Každá dielňa s kobercami, každý obchod, každá pekáreň, každá perzská telocvičňa- je skutočná a slúži Peržanom, nie na pobavenie turistov. Je to jednoducho realita. Realita je ale to najkrajšie, čo vie Irán ukázať. Preto vždy vravím, že Irán ma zaujal tým, aký je autentický. A hej, aj ja som bola sama prekvapená, ako veľa predsudkov sa vo mne zlomilo...

Keďže sa nám roztrhlo vrece so zájazdmi a informácie sa hľadajú ťažko a útržkovito, rozhodla som sa, že to napíšem na jedno miesto. Takže tu je môj ultimate guide. 1. Pripravte si pasy Potrebujete platný pas , v ktorom sa NENACHÁDZA pečiatka z  Izraela, USA alebo egyptskej Taby či Jordánska . Na Slovensku môžete mať dva pasy, ako napríklad aj ja (jeden s izraelským razítkom). Stačí prísť na pasové oddelenie a vybaviť si ho úplne normálne, nikto sa vás nebude pýtať, načo sú vám dva pasy. Tento pas musí platiť aspoň šesť mesiacov po vašom odchode. Viac info o pasoch a vízach nájdeš v tomto článku . 2. Pripravte sa na vízový proces V poslednej dobe sa často stáva, že colníci zamietnu e-visa a aj Visa on Arrival, takže ľudí normálne otáčajú na letisku. Pri výpravách so mnou sa teda vždy prihlasujeme na víza s formulárom, ktorý si stiahnete tutoka u nás na stránke . Vyplníte ho v angličtine. Potom si telefónom odfotíte kartičku pasu tak, aby boli čitateľné údaje. Poto...

Tento rok to vychádza na máj., respektíve jeho začiatok. Vlani Ramadán začínal o niečo neskôr. Pre nás, turistov to znamená nielen to, že nesmieme na verejnosti jesť, piť a fajčiť. Znamená to aj super nízku sezónu, kedy sú hotely najlacnejšie. Najskôr však niečo o samotnom "svätom mesiaci". My, Európania, zvyknutí na mechanické každonedeľné odrapotanie otčenášu v kostole "lebo sa to má" vidíme len to, že ľudia nejedia a nepijú cez deň. Teda len škrupinu bez hlbšieho významu. Rovnako, ako ten nedeľný kostol. A hneď po ňom ideme na pivo drbať susedov. Iste, mnohí moslimovia a ateisti v moslimských krajinách to vnímajú tiež takto. Lenže, Iránci sú iná liga a ramadán sa tu berie dosť vážne, ale nie tak formálne vážne, ale tak spirituálne vážne. Podstatou pôstu nie je hladovať a vydržať o smäde celý deň. Ramadán je mesiacom, kedy sa ľudia majú vyhýbať vine. Tento mesiac tradične patrí pomoci chudobným a ľuďom v núdzi. Dávajú na charitu jedlo, peniaze, oblečenie...

Dnes si dáme trošku citlivejšiu tému. Nebudeme si totiž oči šmirgľovať, Irán je islamská republika a všetky zákony sú tam podriadené šiitskému Islamu. Platí tu napríklad povinné zahaľovanie žien na verejnosti, slávia sa všetky šiitské sviatky a vlastne všetko je podriadené náboženstvu. Totiž veľa ľudí sa Iránu bojí, lebo si myslia, že ich tam čaká nejaká hrozba. To je obrovský omyl. Tou najväčšou hrozbou ste pre nich vy. Začalo to zvrhnutím šacha v roku 1979. Šach bol veľkým kamošom s USA, nový režim teda musel byť zásadne proti USA a urobiť z neho najväčšieho nepriateľa. Ja by som bez váhania nazvala tento režim diktatúrou. Funguje tu totiž cenzúra, korupcia, vykonštruované procesy s "rozvracačmi režimu" a podobne. Na vrchu sedí šéf, ktorý reprezentuje božstvo a teda sa mu neoponuje. Blaha by tu stonal blahom. Lenže, keď ste tam ako úplne obyčajný radový turista, nič z toho sa vás netýka. Dáte si na hlavu šatku, oblečiete dlhé gate a tým to pre vás fakt končí. Poki...

Dá sa v Iráne piť voda z vodovodu? Áno a dokonca sa vám z nej nič nestane. Kým v arabských krajinách vás každý varuje, aby ste nepili vodu z kohútika, tu sa toho báť nemusíte. Hygienické štandardy sú tu podobné, ako u nás. Čiže áno, voda z vodovodu je pitná. Napriek tomu odporúčam čapovať si vodu z fontánok na pitie. Voda je tu nielen čistejšia, ale najmä je chladená. Ak aj napriek tomu túžite po balenej vode, v obchode ju kúpite doslova za pár centov, konkrétne asi tri. Približne toľko stojí liter benzínu, keby ste mali chuť. Aj napriek tomu, že krajina má v poslednej dobe problémy s vodou, celkom sa tu plytvá. Záhrady a trávniky sa zavlažujú len taký fukot. Verejné záchody sú zdarma a na počudovanie, všetky pekné, čisté a moderné. Pozor, všetky verejné hajzle sú iránske, my ich poznáme ako turecké. Na hoteloch bývajú aj misy, aké poznáme z domu. A verte mi, ak vás postihne matka všetkých sračiek, budete ďakovať všetkým božstvám za misu, ktorá umožňuje sedieť. Na wéckach n...

Jednoducho, kúpite si ho na letisku. Teda v prípade, že máte e-visa alebo Visa on Arrival (VOA). Cena je 14 eur a platí vám 30 dní . Práve pripravujem aprílový trip s českou skupinou: letíme síce až cez Veľkú noc, ale už teraz  vymýšľajú, ako sa na tom dá ušetriť. Napríklad víza na ambasáde stoja 50 eur, zatiaľ čo na letisku 75. To je síce pravda, ale ak si vybavujete víza na ambasáde, potrebujete poistenie už mať uzatvorené a zaplatené. V ňom sa musí vyslovene písať, že platí aj v Iráne. Nie, keď tam máte napísané "celý svet" neznamená to pre úradníka nič. Takéto poistenie sa však u nás pomerne ťažko zháňa a nakoniec možno zistíte, že ste zaň dali ešte viac prachov, než za to kúpené na letisku. Ale má to ešte jednu obrovskú výhodu. Ak sa vám nedajbože niečo stane (napríklad si niečo zlomíte) a budú vás musieť ošetriť, máte dve možnosti. Ak ste si kúpili poistenie na letisku, dostanete len doklad o ošetrení a celé sa uhradí z vašej poistky. Nič iné neriešite. Poi...

Tento text vznikol, aby ste náhodou nenadobudli dojem, že cestovanie po Iráne je prechádzka ružovou záhradou, kde ide všetko hladučko ako po použití správneho druhu lubrikačného gélu. Niekedy je to drsná jazda až sa práši a iskry lietajú. Prechádzajú si tým aj ostatní cestovatelia v iných krajinách. Na Instagramčekoch ovešaných krásnymi fotkami uvidíte len tie bomba momenty, ale vedzte, všetci si prechádzame sračkami, niekedy len takými po kolienka, niekedy naozajstným hovnádom. Ale ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Nakoniec sa všetko vyriešilo, na dobré obrátilo, aj sprcha bola. Naučila som sa, že vždy je tu niekto, kto ti podá pomocnú ruku, aj keď ju máš od hovna. Takže ak sa vám chce čítať moje doterajšie najhoršie zážitky, smelo do toho, tu sú. Chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste sa z nich poučili. A ak nie, aspoň sa pobavte. Kamarátka beznádej a príchod do Isfahánu Môj najčerstvejší zážitok. Obuvníkove deti chodia bosé a tí, čo majú plný pysk rá...

Ak si pamätáte moje staršie príspevky, písala som, že za jedno euro sme dostali 60 000 Tomanov (600 000 rialov). Písal sa máj 2018. Koncom augusta som si menila eurá kurzom 100 000 rialov za euro. Teraz je 1. október 2018 a za jedno euro dostanete 200 000 rialov. Teda na ulici. V zmenárni dostanete okoli 170 000 za euro. Dobrou správou pre nás je, že Irán opäť zlacnel. Na dvojtýždňový výlet budete potrebovať tak 500 eur, možno menej. Ak vám mám dobre poradiť, nezamieňajte si priveľa peňazí. Tak 50 eur, viac nie. Ak sa vám minú rialy, radšej si zameňte ďalšie neskôr.

tl;dr: Je to ešte lepšie než v pohode! Keď sa niekam vyberie ženská sama, tak každý krúti hlavou. Ja sa vlastne nečudujem. Aj na Slovensku a hocikde v Európe sa ti môže niečo stať. A na samotnú babu si darebáci trúfnu skôr ako na chlapa. Lenže, Peržania nie sú hovadá. Budem to opakovať do zblbnutia, ale naozaj sú úplne iní ako Arabi. Nielenže ťa tu nikto nechce zabiť alebo uniesť, ale práveže naopak- budeš sa cítiť ako princezná. Doma som stará mrochtľa, o ktorú si ani pes neoprie bicykel. Tu ma každý zdraví, pýta sa odkiaľ som, zaujíma sa. Vraj som dokonca pekná (kokos!). Som tu tri dni a už ma traja chceli za frajerku. Nepreháňam. Veľmi milé dámy na výlete. Tiež sa pýtali, odkiaľ som a boli veľmi milé. Chceli sa odfotiť :) zlaté Iman, predavač kobercov. Len tak ma oslovil na námestí, že či nechcem ísť na čajík. Jasné, že som chcela. Hadi, majiteľ antikvariátu. Tiež sa mi len tak prihovoril, keď som šla okolo. Jeden z mojich šéfov, Rasul (na fotke vprav...

Ja neviem, kto si vymyslel, že šatka zakrývajúca vlasy je moslimský náboženský symbol. To je taká hovadina. V skutočnosti je to tak, že žena musí mať zahalené vlasy. Nikde nie je napísané, že to musí byť práve šatkou. Moderné Peržanky s tým doslova vyjebali (pardon, citlivky) a nosia na hlavách všetko- čádory, šatky, čiapky aj klobúky. Zdroj: IG Persian Style V poriadku je všetko, čo zakryje aspoň pol hlavy, väčšinu kriviek a končatiny. Nohy a ruky aspoň do troch štvrtín. Vôbec nemusíte nosiť vrece. Šaty so zvýrazneným pásom sú totálne OK. Obtiahnuté minišaty (hoc s legínami) nie sú OK. Výstrihy sú tiež nie OK, ale ak aj nejaký zrovna máte, zakryjete ho šatkou. Ak ale chcete zapadnúť a obliecť sa podobne štýlovo, odporúčam niečo takéto: Nohavice alebo rifle, aké by ste si obliekli aj doma, tričko, navrch manteau a korunovať to všetko nejakou fajnovou šatkou. Zo Slovenska si doneste tak jednu a keď budete tu v Iráne, dokúpte si nejaké do rezervy.  Totiž, u nás sú ...

Čo je veľa, to je veľa. Aj jedna krava do polievky aj štrnásť dní dovolenky. Na Teherán sme si vyčlenili záver zájazdu. Aj preto, aby sme sa nestresovali s príchodom na letisko. Taxík z mesta je jednoduchšia alternatíva, ako sa trepať niekde uprostred noci z veľkej diaľky. Leteli sme o tretej ráno, podotýkam. Cestou z Isfahánu sme sa chceli (ja som chcela) sa zastaviť v Kashane. Martin však už mal toho všetkého plné zuby a ja vlastne tiež. Bol totiž Ramadán. Cez deň človek nemôže na verejnosti jesť, piť ani fajčiť. Nebavilo nás skrývať sa s cigaretami po kríkoch a za múrikmi ako nejaké decká za školou. Preto veľa našich dní vyzeralo tak, že sme boli celý deň na hoteli a von vyšli až k večeru.  Ale, samozrejme, stihli sme čo-to obehať. Povinnou zastávkou bol miestny obrovský bazaar, kde sme kúpili šafrán, korenie a ja aj elasťáky. Tie svoje som musela vyhodiť, lebo som si na nich urobila dieru. Stáli dve eurá. Pri dnešnom kurze to bude jedno euro. A hej, nabudúce i...

Bývalá ambasáda USA, Teherán 2018 „No ty máš teda riadnu odvahu, že ideš do Iránu!“ Keby som za každú túto vetu smerovanú na mňa dostala euro, mám na ďalšiu letenku. Pochvalné reakcie a povzbudzovanie počujem takmer výhradne od ľudí, ktorí už v Iráne boli. Tí, ktorí tam neboli alebo o Iráne nič nevedia, sa buď smejú ako hysterky alebo prevrátia očami ako puberťáci. Za celé dva týždne som sa nebezpečne cítila iba raz, a to keď na nás urobili kobercový nálet krúpy . Je však pravda, že Irán má totálne nahovno imidž. To však pramení iba z nevedomosti. Áno, panuje tam tvrdý režim, ale nás ako turistov to naozaj nemusí zaujímať. Inde to majú horšie. Napríklad: Na Maledivách je každú chvíľu vyhlásený výnimočný stav, lebo sa miestna radikálne moslimská vláda bojí prevratu. Riziko terorizmu je tu extrémne vysoké. Napriek tomu sú Maledivy cestovateľským snom každého, kto o týchto ostrovoch vie. Dubaj je moslimský až beda a nikto tam nenadáva na "inú kultúru". Egypt det...

Môžeš si o Iráne prečítať čo len chceš, aj tak z neho budeš hotový a hotová. Aj ja som si čítala a aj tak som bola vyvalená ako tatranské smreky v roku 2004. Vedela som, že je tam Perzepolis, krásna príroda a mnoho pamiatok. Ale psychicky som sa pripravovala na kultúrny šok. Ten som dostala, ale až doma. Najmä z toho, že počas tých 14 dní bol ku mne každý zdvorilý a milý, aj keď som bola cudzinka zo zvráteného západu. Potom prídeš domov a rovno medzi oči ti pristane správa, že v meste zabili cudzinca len preto, že bránil Slovenky. Ak by som to mala zhrnúť, tak Irán je iný . Nie horší, nie lepší, je to ako iný vesmír. Ja som sa v ňom cítila veľmi príjemne. Tieto veci odrovnali mňa: 1. Vyzerá to tam úplne inak, ako si myslíš Ako si predstavuješ Irán? Dva vlnité plechy opreté o seba, jedna koza, hluk, špina a samý terorista. Jasné, teraz si povieš, že tento obraz nám o Iráne tlačia médiá. Čo sa mňa týka, ja som nikdy nezaznamenala žiadne správy o tom, že by sa tam bojovalo, ...

Isfahán bol svojho času hlavným mestom Perzie a je to na ňom vidieť. To mesto má neskutočnú atmosféru. Žiadne uponáhľané, preľudnené a špinavé blízkovýchodné mesto. V Isfaháne akoby bol večný víkend. Z chodníkov by sa dalo jesť, také boli umyté. Bolo nám tam tak dobre, že sme sa rozhodli ostať o deň viac. Na naše šťastie a smolu zároveň boli práve 18. mája všetky múzeá zadarmo, kvôli dňu perzského dedičstva. Daňou za to boli davy turistov všade, kam sme sa pohli. Napriek tomu však množstvo turistov nedosahovalo ani úroveň Bratislavy. Naqsh-e Jahan, druhé najväčšie námestie na svete V Isfaháne majú veľa palácov a záhrad. Toto je jeden z nich, Chehel Sotoon. Záhrady sú ideálne na vyvalenie sa na trávnik, piknik a oddych. Ako sme mohli pri prechádzach záhradami vidieť, prišlo na to veľa ľudí. Aj my sme sa párkrát vykotili po vzore miestnych. N ámestie  Naqsh-e Jahan je druhé najväčšie na svete. Na jednom konci je miestny Bazaar, oproti je verejná mešita. Na dlhšej st...