Cestovanie po Iráne

Dá sa v Iráne piť voda z vodovodu? Áno a dokonca sa vám z nej nič nestane. Kým v arabských krajinách vás každý varuje, aby ste nepili vodu z kohútika, tu sa toho báť nemusíte. Hygienické štandardy sú tu podobné, ako u nás. Čiže áno, voda z vodovodu je pitná. Napriek tomu odporúčam čapovať si vodu z fontánok na pitie. Voda je tu nielen čistejšia, ale najmä je chladená. Ak aj napriek tomu túžite po balenej vode, v obchode ju kúpite doslova za pár centov, konkrétne asi tri. Približne toľko stojí liter benzínu, keby ste mali chuť. Aj napriek tomu, že krajina má v poslednej dobe problémy s vodou, celkom sa tu plytvá. Záhrady a trávniky sa zavlažujú len taký fukot. Verejné záchody sú zdarma a na počudovanie, všetky pekné, čisté a moderné. Pozor, všetky verejné hajzle sú iránske, my ich poznáme ako turecké. Na hoteloch bývajú aj misy, aké poznáme z domu. A verte mi, ak vás postihne matka všetkých sračiek, budete ďakovať všetkým božstvám za misu, ktorá umožňuje sedieť. Na wéckach n...

Jednoducho, kúpite si ho na letisku. Teda v prípade, že máte e-visa alebo Visa on Arrival (VOA). Cena je 14 eur a platí vám 30 dní . Práve pripravujem aprílový trip s českou skupinou: letíme síce až cez Veľkú noc, ale už teraz  vymýšľajú, ako sa na tom dá ušetriť. Napríklad víza na ambasáde stoja 50 eur, zatiaľ čo na letisku 75. To je síce pravda, ale ak si vybavujete víza na ambasáde, potrebujete poistenie už mať uzatvorené a zaplatené. V ňom sa musí vyslovene písať, že platí aj v Iráne. Nie, keď tam máte napísané "celý svet" neznamená to pre úradníka nič. Takéto poistenie sa však u nás pomerne ťažko zháňa a nakoniec možno zistíte, že ste zaň dali ešte viac prachov, než za to kúpené na letisku. Ale má to ešte jednu obrovskú výhodu. Ak sa vám nedajbože niečo stane (napríklad si niečo zlomíte) a budú vás musieť ošetriť, máte dve možnosti. Ak ste si kúpili poistenie na letisku, dostanete len doklad o ošetrení a celé sa uhradí z vašej poistky. Nič iné neriešite. Poi...

Tento text vznikol, aby ste náhodou nenadobudli dojem, že cestovanie po Iráne je prechádzka ružovou záhradou, kde ide všetko hladučko ako po použití správneho druhu lubrikačného gélu. Niekedy je to drsná jazda až sa práši a iskry lietajú. Prechádzajú si tým aj ostatní cestovatelia v iných krajinách. Na Instagramčekoch ovešaných krásnymi fotkami uvidíte len tie bomba momenty, ale vedzte, všetci si prechádzame sračkami, niekedy len takými po kolienka, niekedy naozajstným hovnádom. Ale ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Nakoniec sa všetko vyriešilo, na dobré obrátilo, aj sprcha bola. Naučila som sa, že vždy je tu niekto, kto ti podá pomocnú ruku, aj keď ju máš od hovna. Takže ak sa vám chce čítať moje doterajšie najhoršie zážitky, smelo do toho, tu sú. Chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste sa z nich poučili. A ak nie, aspoň sa pobavte. Kamarátka beznádej a príchod do Isfahánu Môj najčerstvejší zážitok. Obuvníkove deti chodia bosé a tí, čo majú plný pysk rá...

Ak si pamätáte moje staršie príspevky, písala som, že za jedno euro sme dostali 60 000 Tomanov (600 000 rialov). Písal sa máj 2018. Koncom augusta som si menila eurá kurzom 100 000 rialov za euro. Teraz je 1. október 2018 a za jedno euro dostanete 200 000 rialov. Teda na ulici. V zmenárni dostanete okoli 170 000 za euro. Dobrou správou pre nás je, že Irán opäť zlacnel. Na dvojtýždňový výlet budete potrebovať tak 500 eur, možno menej. Ak vám mám dobre poradiť, nezamieňajte si priveľa peňazí. Tak 50 eur, viac nie. Ak sa vám minú rialy, radšej si zameňte ďalšie neskôr.

tl;dr: Je to ešte lepšie než v pohode! Keď sa niekam vyberie ženská sama, tak každý krúti hlavou. Ja sa vlastne nečudujem. Aj na Slovensku a hocikde v Európe sa ti môže niečo stať. A na samotnú babu si darebáci trúfnu skôr ako na chlapa. Lenže, Peržania nie sú hovadá. Budem to opakovať do zblbnutia, ale naozaj sú úplne iní ako Arabi. Nielenže ťa tu nikto nechce zabiť alebo uniesť, ale práveže naopak- budeš sa cítiť ako princezná. Doma som stará mrochtľa, o ktorú si ani pes neoprie bicykel. Tu ma každý zdraví, pýta sa odkiaľ som, zaujíma sa. Vraj som dokonca pekná (kokos!). Som tu tri dni a už ma traja chceli za frajerku. Nepreháňam. Veľmi milé dámy na výlete. Tiež sa pýtali, odkiaľ som a boli veľmi milé. Chceli sa odfotiť :) zlaté Iman, predavač kobercov. Len tak ma oslovil na námestí, že či nechcem ísť na čajík. Jasné, že som chcela. Hadi, majiteľ antikvariátu. Tiež sa mi len tak prihovoril, keď som šla okolo. Jeden z mojich šéfov, Rasul (na fotke vprav...

Ja neviem, kto si vymyslel, že šatka zakrývajúca vlasy je moslimský náboženský symbol. To je taká hovadina. V skutočnosti je to tak, že žena musí mať zahalené vlasy. Nikde nie je napísané, že to musí byť práve šatkou. Moderné Peržanky s tým doslova vyjebali (pardon, citlivky) a nosia na hlavách všetko- čádory, šatky, čiapky aj klobúky. Zdroj: IG Persian Style V poriadku je všetko, čo zakryje aspoň pol hlavy, väčšinu kriviek a končatiny. Nohy a ruky aspoň do troch štvrtín. Vôbec nemusíte nosiť vrece. Šaty so zvýrazneným pásom sú totálne OK. Obtiahnuté minišaty (hoc s legínami) nie sú OK. Výstrihy sú tiež nie OK, ale ak aj nejaký zrovna máte, zakryjete ho šatkou. Ak ale chcete zapadnúť a obliecť sa podobne štýlovo, odporúčam niečo takéto: Nohavice alebo rifle, aké by ste si obliekli aj doma, tričko, navrch manteau a korunovať to všetko nejakou fajnovou šatkou. Zo Slovenska si doneste tak jednu a keď budete tu v Iráne, dokúpte si nejaké do rezervy.  Totiž, u nás sú ...

Čo je veľa, to je veľa. Aj jedna krava do polievky aj štrnásť dní dovolenky. Na Teherán sme si vyčlenili záver zájazdu. Aj preto, aby sme sa nestresovali s príchodom na letisko. Taxík z mesta je jednoduchšia alternatíva, ako sa trepať niekde uprostred noci z veľkej diaľky. Leteli sme o tretej ráno, podotýkam. Cestou z Isfahánu sme sa chceli (ja som chcela) sa zastaviť v Kashane. Martin však už mal toho všetkého plné zuby a ja vlastne tiež. Bol totiž Ramadán. Cez deň človek nemôže na verejnosti jesť, piť ani fajčiť. Nebavilo nás skrývať sa s cigaretami po kríkoch a za múrikmi ako nejaké decká za školou. Preto veľa našich dní vyzeralo tak, že sme boli celý deň na hoteli a von vyšli až k večeru.  Ale, samozrejme, stihli sme čo-to obehať. Povinnou zastávkou bol miestny obrovský bazaar, kde sme kúpili šafrán, korenie a ja aj elasťáky. Tie svoje som musela vyhodiť, lebo som si na nich urobila dieru. Stáli dve eurá. Pri dnešnom kurze to bude jedno euro. A hej, nabudúce i...