Cestovanie po Iráne

Nemám veľmi rada vyumelkované, dokonalé a insta-worthy dovolenkové destinácie. Lebo v nich nie je takmer nič reálne. Respektíve, existuje to, ale len kým sa dívate cez objektív a filter. A scéna je naaranžovaná, lebo viete ako. Keď idete v Turecku do výrobne kobercov, pravdepodobne je to len divadielko pre turistov. Vo Vietname nájdete rad umelo vystavaných dediniek predstavujúcich rôzne kmene. To aby sa turisti príliš nenachodili. Všetko vybudovali preto, aby sa turisti cítili dobre. V Iráne nič také nenájdete. Ak tu aj existujú atrakcie (lanovky, múzeá), sú primárne určené pre domácich turistov, a nie pre instagramové modelečky. Každá dielňa s kobercami, každý obchod, každá pekáreň, každá perzská telocvičňa- je skutočná a slúži Peržanom, nie na pobavenie turistov. Je to jednoducho realita. Realita je ale to najkrajšie, čo vie Irán ukázať. Preto vždy vravím, že Irán ma zaujal tým, aký je autentický. A hej, aj ja som bola sama prekvapená, ako veľa predsudkov sa vo mne zlomilo

Keďže sa nám roztrhlo vrece so zájazdmi a informácie sa hľadajú ťažko a útržkovito, rozhodla som sa, že to napíšem na jedno miesto. Takže tu je môj ultimate guide. 1. Pripravte si pasy Potrebujete platný pas , v ktorom sa NENACHÁDZA pečiatka z  Izraela, USA alebo egyptskej Taby či Jordánska . Na Slovensku môžete mať dva pasy, ako napríklad aj ja (jeden s izraelským razítkom). Stačí prísť na pasové oddelenie a vybaviť si ho úplne normálne, nikto sa vás nebude pýtať, načo sú vám dva pasy. Tento pas musí platiť aspoň šesť mesiacov po vašom odchode. Viac info o pasoch a vízach nájdeš v tomto článku . 2. Pripravte sa na vízový proces V poslednej dobe sa často stáva, že colníci zamietnu e-visa a aj Visa on Arrival, takže ľudí normálne otáčajú na letisku. Pri výpravách so mnou sa teda vždy prihlasujeme na víza s formulárom, ktorý si stiahnete tutoka u nás na stránke . Vyplníte ho v angličtine. Potom si telefónom odfotíte kartičku pasu tak, aby boli čitateľné údaje. Potom od

Tento rok to vychádza na máj., respektíve jeho začiatok. Vlani Ramadán začínal o niečo neskôr. Pre nás, turistov to znamená nielen to, že nesmieme na verejnosti jesť, piť a fajčiť. Znamená to aj super nízku sezónu, kedy sú hotely najlacnejšie. Najskôr však niečo o samotnom "svätom mesiaci". My, Európania, zvyknutí na mechanické každonedeľné odrapotanie otčenášu v kostole "lebo sa to má" vidíme len to, že ľudia nejedia a nepijú cez deň. Teda len škrupinu bez hlbšieho významu. Rovnako, ako ten nedeľný kostol. A hneď po ňom ideme na pivo drbať susedov. Iste, mnohí moslimovia a ateisti v moslimských krajinách to vnímajú tiež takto. Lenže, Iránci sú iná liga a ramadán sa tu berie dosť vážne, ale nie tak formálne vážne, ale tak spirituálne vážne. Podstatou pôstu nie je hladovať a vydržať o smäde celý deň. Ramadán je mesiacom, kedy sa ľudia majú vyhýbať vine. Tento mesiac tradične patrí pomoci chudobným a ľuďom v núdzi. Dávajú na charitu jedlo, peniaze, oblečenie

Dnes si dáme trošku citlivejšiu tému. Nebudeme si totiž oči šmirgľovať, Irán je islamská republika a všetky zákony sú tam podriadené šiitskému Islamu. Platí tu napríklad povinné zahaľovanie žien na verejnosti, slávia sa všetky šiitské sviatky a vlastne všetko je podriadené náboženstvu. Totiž veľa ľudí sa Iránu bojí, lebo si myslia, že ich tam čaká nejaká hrozba. To je obrovský omyl. Tou najväčšou hrozbou ste pre nich vy. Začalo to zvrhnutím šacha v roku 1979. Šach bol veľkým kamošom s USA, nový režim teda musel byť zásadne proti USA a urobiť z neho najväčšieho nepriateľa. Ja by som bez váhania nazvala tento režim diktatúrou. Funguje tu totiž cenzúra, korupcia, vykonštruované procesy s "rozvracačmi režimu" a podobne. Na vrchu sedí šéf, ktorý reprezentuje božstvo a teda sa mu neoponuje. Blaha by tu stonal blahom. Lenže, keď ste tam ako úplne obyčajný radový turista, nič z toho sa vás netýka. Dáte si na hlavu šatku, oblečiete dlhé gate a tým to pre vás fakt končí. Poki

Dá sa v Iráne piť voda z vodovodu? Áno a dokonca sa vám z nej nič nestane. Kým v arabských krajinách vás každý varuje, aby ste nepili vodu z kohútika, tu sa toho báť nemusíte. Hygienické štandardy sú tu podobné, ako u nás. Čiže áno, voda z vodovodu je pitná. Napriek tomu odporúčam čapovať si vodu z fontánok na pitie. Voda je tu nielen čistejšia, ale najmä je chladená. Ak aj napriek tomu túžite po balenej vode, v obchode ju kúpite doslova za pár centov, konkrétne asi tri. Približne toľko stojí liter benzínu, keby ste mali chuť. Aj napriek tomu, že krajina má v poslednej dobe problémy s vodou, celkom sa tu plytvá. Záhrady a trávniky sa zavlažujú len taký fukot. Verejné záchody sú zdarma a na počudovanie, všetky pekné, čisté a moderné. Pozor, všetky verejné hajzle sú iránske, my ich poznáme ako turecké. Na hoteloch bývajú aj misy, aké poznáme z domu. A verte mi, ak vás postihne matka všetkých sračiek, budete ďakovať všetkým božstvám za misu, ktorá umožňuje sedieť. Na wéckach n

Jednoducho, kúpite si ho na letisku. Teda v prípade, že máte e-visa alebo Visa on Arrival (VOA). Cena je 14 eur a platí vám 30 dní . Práve pripravujem aprílový trip s českou skupinou: letíme síce až cez Veľkú noc, ale už teraz  vymýšľajú, ako sa na tom dá ušetriť. Napríklad víza na ambasáde stoja 50 eur, zatiaľ čo na letisku 75. To je síce pravda, ale ak si vybavujete víza na ambasáde, potrebujete poistenie už mať uzatvorené a zaplatené. V ňom sa musí vyslovene písať, že platí aj v Iráne. Nie, keď tam máte napísané "celý svet" neznamená to pre úradníka nič. Takéto poistenie sa však u nás pomerne ťažko zháňa a nakoniec možno zistíte, že ste zaň dali ešte viac prachov, než za to kúpené na letisku. Ale má to ešte jednu obrovskú výhodu. Ak sa vám nedajbože niečo stane (napríklad si niečo zlomíte) a budú vás musieť ošetriť, máte dve možnosti. Ak ste si kúpili poistenie na letisku, dostanete len doklad o ošetrení a celé sa uhradí z vašej poistky. Nič iné neriešite. Poi